Týždenné meme usporiadava Judith.

VTIPNÝ MOMENT

-z knihy Město nebeského ohne od Cassandry Clare-

-vyberala Norah-

„Ja mám nápad," ozval se Simon. „Pamatujete si, jak jsem nedávno mluvil o Dračím doupěti?“
„Dokonale,“ odsekl Jace. „Byly to krušné chvíle.“
Simon ho ignoroval. „Všichni temní lovci stínů mají na sobě červenou zbroj,“ pokračoval. „A nejsou nijak zvlášť bystří ani nepřemýšlejí sami za sebe. Vypadá to, že jejich vůle je aspoň částečné podřízená Sebatiánovi. Nemám pravdu?“
„Máš,“ uznala Isabela a pohledem umlčela Jace.
„Kdybych měl v Dračím doupěti proti sobě takovouhle armádu, můj první krok by byl nějak odlákat skupinu protivníků, dejme tomu pětičlennou, a vzít jim oblečení.“
„To proto, aby se museli vrátit do pevnosti nazí a jejich ostudné ponížení podkopalo morálku ostatních?“ hádal Jace. „Pretože to mi přijde zbytečne složité.“

ROMANTICKÝ MOMENT
-z knihy Mechanická princezná od Cassandry Clare-
-vyberala Norah-

Zhluboka se nadechl a přivřel svoje modré oči plné stínů. „Samozřejme, že tě neopouštím. Nikdy bych se ho nevzdal. Ani tebe. Pomůžu ti. Budu pokračovat. Jenom-“
Odmlčel se a odvrátil se od ní. Světlo, ktoré pouštělo dovnitř vysoké okno mu osvětlovalo tvárě, bradu a křivku jeho čelisti.
„Jenom co?“
„Pamatuješ si, co jsem ti řekl tehdy v salonu? Chci, abys byla šťastná. A chci, aby byl šťastný on. A přesto, až půjdeš tou uličkou, na jejímž konci bude stát on, aby ses k němu připoutala navěky, půjdeš po střepech mého srdce, Tesso. Dal bych za vás oba svůj život. Obětoval bych svůj život pro vaše štěstí. Myslel jsem, že když jsi mi řekla, že mě nemiluješ, moje city pomalu zmizí v nenávratnu, ale pletl jsem se. Naopak každý den sílí. Miluju tě teď ještě zoufaleji, než jsem tě miloval předtím a za hodinu tě budu milovať ještě silněji. Je nespravedlivé říkat ti o tom, když s tím nedokážeš vůbec nic udělat.“
 Zhluboka a roztřesene se nadechl. „Musíš mnou pohrdat.“

SILNÝ MOMENT
-z knihy Mechanická princezná od Cassandry Clare-
-vyberala Norah-„Vždycky jsem tě miloval, Wille, až už jsi udélal cokoliv. A teď potrěbuju, abys pro mě udělal něco, co sám nezvládnu. Abys byl mým zrakem, který mi schází. Abys byl mýma rukama, když nemůžu použít své vlastní. Abys byl mým srdcem, až to moje přestane bít.“

a ešte jeden (hoci by som dokázala vypisovať silné momenty z tejto knihy do nemoty)

Will sevřel Jemovu ruku. „Dobře, tak,“ řekl i přes stažené hrdlo, „když říkáš, že po tomhle životě na mě čeká ještě jeden, tak nám zbýa jenom modlit se, abch to v tomhle nějak kolosálne nezkazil.“
Jem se na néj usmál. Byl to úsměv, který Willovi vždycky, i v těch najčernějších dnech uklidnil mysl. „Myslím, že je tu pro tebe ještě naděje, Wille Herondale.“
„Pokusím se naučit jak ho žít, když už tu nebudeš ty, abys mi to ukázal.“

Týždenné meme usporiadava Judith.

VTIPNÝ MOMENT

-z knihy Bitterblue od Kristin Cashore-

-vyberala Coccinelle-

„Si v poriadku? Prepáč, ak som ťa pri niečom vyrušil.“
„Nevyrušil.“
„Plakala si.“
„Neplakala.“
„Aha, jasné. Asi na teba len napršalo.“

ROMANTICKÝ MOMENT
-z knihy Putovanie večnou nocou od Veronici Rossi-
-vyberala Norah-

Aria ho chytila za ruku a odviedla k sedadlu pilota. Sadol si a usadil si ju do lona. Obrátila sa, privinula sa k nemu, oprela si čelo o jeho a dlhú chvíľu nič iné nepotreboval.

SILNÝ MOMENT
-z knihy Město nebeského ohně od Cassandry Clare-
-vyberala Norah-

Věděla, že lovci stínů v Alicante budou bojovat do posledního dechu: odhodlaně, statečně, neústupně, s myšlenkou na pomstu, se vší slávou.
S nadejí.

Každý má v živote svoje ťažké obdobia a osemnásťročná Bria Sandoval si práve prechádza tým svojim. Cez leto pred nástupom na vysokú školu sa preto prihlási na zájazd po strednej Amerike.  Jej plány o lete plnom obdivovania mayských ruín, nezávislosti a nezáväzných známostí sú však veľmi rýchlo zmarené, keď sa ocitne v skupine nezaujatých štyridsiatnikov a vo dvojici s vášnivou zberateľkou korálok. A tak keď ju náhoda dá dokopy so súrodeneckou dvojicou Rowana a Starling, spraví niečo, čím prekvapí samu seba - dá košom zájazdovej skupine a vydá sa preskúmať strednú Ameriku s ruksakom na chrbte.

Čo je na Wanderlove najočarujúcejšie, je prostredie, do ktorého je kniha zasadená. Pozadie knižných príbehov má tendenciu po čase zachádzať do stereotypov - dystopická ponurosť, fantastická dávka temnoty... určite by ste sami vedeli vymenovať ďalšie. Wanderlove sa vyhýba všetkým z týchto šablóniek tým, že je zasadená do prostredia neustále sa meniaceho, exotickejšieho, pre väčšinu čitateľov neznámeho. A v tomto prípade nejde len o výmysly nejakej za počítačom sediacej spisovateľky, ktorá si informácie o tomto kúte sveta tak nanajvýš vygúglila (i to je pre pár amerických indivíduí prílišná námaha) - to, o čom Kristen Hubbard píše, skutočne zažila. Sama strávila niekoľko rokov na cestách po celom svete a pri písaní vychádzala z vlastnej skúsenosti - čo je na knihe poznať. Pre zanietených cestovateľov (hoci len pasívnych!) je preto Wanderlove niečo ako povinná literatúra.

A táto kniha by rozhodne mala patriť i do kapsičky každého, kto sa považuje za nadšenca umenia v akejkoľvek forme, pretože kedykoľvek na Wanderlove myslím, jeden atribút, ktorým ju môžem charakterizovať, mi napadá pred všetkými ostatnými - umelecká, a hoci je moja slovná zásoba pomerne široká, nemyslím, že by som ju dokázala opísať lepšie. Bria je umelec a kedysi milovala kresliť, dokonca bola prijatá na prestížnu umeleckú školu. Napriek tomu, že na začiatku svojich prázdnin sa sťažka vie prinútiť, aby do ruky vôbec vzala ceruzku, kniha je obohatená o ilustrácie, ktorých autorkou je taktiež Kristen. A hoci sa Bria v podstate neustále presúva z miesta na miesto, ak hľadáte v knihe dynamiku, toto nie je nič pre vás. Dej sa odvíja skôr pomaly a je pretkávaný niekedy až nečakane hlbokými myšlienkami, nad ktorými som sa minimálne ja nezriedka pozastavila. Celkovo je Wanderlove skôr o myšlienkach než o akcii, čo môže síce niekto považovať za mínusový bod, no ja som to uvítala s otvorenou náručou. Raz za čas hádam každý uprednostní niečo hĺbavejšie (no v tomto prípade prudko čitateľné, nemýliť si s hĺbavosťou povinného čítania!) pred plochými akčnými scénami.

Hodnotenie: ★★★★★

Jedna z kníh, pri ktorých ste Googlu vďační za funkciu automatického dokončovania. No práve ten názov (ktorý je tak dlhý, až si myslím, že by to malo byť zakázané), je jednou z vecí, ktorá dokáže mimo obálky zaujať, a dokázala by som vymenovať tisíce (som fanúšikom hyperbol) príkladov, kedy i tieto dva faktory smrteľne (veď vravím) zavádzali. A tak sa Štatistická pravdepodobnosť lásky na prvý pohľad (a.k.a. prinášam ďalšiu možnosť využitia CTRL+C a CTRL+V okrem nezáživných stredoškolských projektov) javí ako rozkošný romantický príbeh, ktorý by ste odignorovali, keby tá obálka nebola taká pekná. Musím vás však sklamať, pretože tentoraz sa pod fasádou skrýva omnoho (ak je to vhodné, môžete taktiež považovať za hyperbolu, no myslím, že v tejto zátvorke až tak nepreháňam) viac.

Hayley chýbali asi štyri minúty na to, aby stihla lietadlo do Londýna na otcovu svadbu so ženou, ku ktorej si nevie a asi ani nechce nájsť cestu. Navyše na rozdiel od všetkých tých výhovoriek, ktorými sa z tejto udalosti chcela vyvliecť, toto ani nespravila naschvál. Štyri minúty... v podstate je to celkom krátka doba. Neočakávali by ste, že dokáže váš život tak zmeniť. Rovnako, ako by ste neočakávali, že taká nenápadná kniha, akou je táto, vo vás dokáže vyvolať toľko emócií.

Kniha, prirodzene, nesklamáva absenciou elementu, ktorou predáva: dievča stretne chlapca a ich stretnutie vyvolá asi takú reakciu, akú nájdete vo všetkých romantických knihách. Trúfam si však tvrdiť, že trochu klame názvom - už len spomenutie lásky na prvý pohľad u mňa totiž vyvoláva krútenie očami a očakávanie jednoduchého, naivného príbehu. No to, čo som dostala, bolo komplikovanejšie a realistickejšie. Povedať, že táto kniha je o tom, ako Hayley na letisku stretne Olivera a nasledujúcich dvadsaťštyri hodín sa na seba zamilovane pozerajú, by zavádzalo. Iste, kniha je o láske, no nie o takej, s ktorou sa stretávame výsostne na stránkach kníh. Viac než tým sa kniha zaoberá láskou spozorovateľnou v každodennom živote, ak len dávate pozor - nechápeme ju, a predsa proti nej nič nezmôžeme; témou, ktorá je minimálne pre mňa omnoho zaujímavejšia než vykonštruované vzťahy medzi dvoma straaašne sexy hrdinami (čo si budeme o súčasnej YA nahovárať).

Kvôli mnohým rozporuplným recenziám som spočiatku ku knihe pristupovala dosť negatívne, no akonáhle sa moja prazvláštna myseľ dostala ku informácii, že Jennifer E. Smithová vyštudovala kreatívne písanie University of St. Andrews, išlo to so mnou dolu vodou. Na jej písaní sa to určite podpísalo - Štatistická pravdepodobnosť lásky na prvý pohľad (mala by som zaviesť do používania skratku a celý svet by sa mi poďakoval) je napísaná citlivo, emotívne a hoci som bola na začiatku presvedčená, že kniha ako takáto sa mi predsa nemôže páčiť, a už vôbec nie tak veľmi, ako sa mi páčila, stal sa presný opak a hoci som túto rozmerovo drobnú knižku "zhltla" za pár hodín, pozitívne dojmy vo mne doznievali ešte dlho potom. A verte mi, mne sa to tak často nestáva.

Hodnotenie: ★★★★★

Minulý mesiac o pár dní pozadu, a tento raz naopak o pár dní popredu, no keďže do mája už žiadne knihy nepribudnú, zajtra sa na internet s veľmi vysokou pravdepodobnosťou už nedostanem a v stredu odlietam do Nemecka (iba na týždeň, ale i tak juhúúú), tak som sa rozhodla to všetko sfotiť už dnes. Síce s tým foťákom neviem ani najmenej narábať, čomu zodpovedá kvalita fotiek, pokúsila som sa to trochu doupravovať na počítači, nech sa aspoň dajú rozpoznať obrysy jednotlivých kníh :D

Na blogové pomery málo, pre mňa však atypicky veľa (tipujem, že na budúci mesiac chvastačku vôbec nespravím, lebo do nej nebudem mať čo dať...) - až päť kníh. Ak mi neveríte, môžete si to spočítať na prstoch. Fire a Bitterblue som si kúpila ešte začiatkom mája, spolu krátko potom, ako bola vydaná Bitterblue - recenzie si môžete prečítať tu na Ohnivú a tu na Bitterblue.

Záhrobie - pokračovanie Záblesku (recenzia) vyšlo v slovenčine taktiež len tento mesiac, nemohla som nevyužiť šancu prečítať si ho kým mám ešte v čerstvej pamäti prvú časť. Po návrate z Nemecka (nemôžem si to odpustiť ani druhýkrát: juhúúú) by som si ho podľa plánov mala prečítať a hádam i zrecenzovať.

Ďalej, Prekliatie vlkov... hm, to mi na poličke hnije tiež niekedy od začiatku mája. Už bolo načase zaobstarať si i to, keďže už myslím vyšla tretia časť aj v slovenčine, no chcela som si dať ešte pred tým re-reading prvej časti, ktorej meno som zasa zabudla (zanovito sa mi odmieta usadiť v pamäti), no naraz som prestala chápať, prečo sa mi tak páčilo a tak som sa zasekla na prvých stranách. Ale ja si to prečítam, určite áno!

Ako išlo oko na vandrovku od Borisa Filana síce nie je YA, ale keďže som nespozorovala pravidlo, že by sa mesačná chvastačka vzťahovala len na tento žáner, tak som to odfotila tiež - hlavne preto, že sa na tú knihu obzvlášť teším :)

Už len všetko pokope... akon teraz sledujem, tak som to na seba veľmi dobre nepoukladala... vlastne zo seba ani nie som prekvapená.

Plus ešte jedna správa na záver - keď sa vrátim, mám v pláne zrecenzovať Malé klamárky od Sary Shepardovej, Beautiful Disaster od Jamie McGuire, Diabol nosí Pradu od Lauren Weisberger (len aby som to konečne dočítala...) a prepísať recenziu na jednu z najlepších YA kníh, aké som kedy čítala - Stolen od Lucy Christopher. Úplne prvá recenzia na tomto blogu. Lepšie som si vybrať ani nemohla. Hádam zo seba niečo vysmolím - v poslednej dobe zo mňa slová lezú ako z chlpatej deky. Dúfam, že oddych je všetko, čo potrebujem :D

Bis bald!

Meme, ktoré organizuje Sue

-vezmete si knihu, ktorú práve čítate

- aj ked ju nebudete mať dočítanú v meme napíšete, ktorú postavu ste si zatiaľ obľúbili a prečo.

Autor: Jamie McGuire

Názov: Beautiful Disaster

Postava: America

Prečo? Väčšina postáv v tejto knihe je dosť veľká katastrofa, a hoci sa za to hanbím, musím vyjsť von s priznaním, že sa mi napriek tomu šialene páči... A America je jedna z tých normálnejších postáv. Oceňujem, že sa snaží do Abby natĺcť aspoň trochu rozumu a väčšinou ju navedie na tie správne chodníčky. Neviete si predstaviť, ako som jej za to vďačná. Viac ako to, že plní funkciu lojálnej bff síce o nej povedať neviem, no zrejme to ani nie je veľmi možné, takže to radšej nechám tak. (A idem dočítavať. Od tej knihy sa len ťažko odtŕha.)

Prvý máj roku Pána 2012 bol pre fanúšikov ságy o siedmich kráľovstvách dňom D. Konečne sa po takmer troch rokoch dočkali tretej časti, mapujúcej osud kráľovnej Bitterblue. A ja som, samozrejme, patrila k nim, hoci som čakala maximálne na doručenie balíčka z BookDepository, keďže s mojou typickou oneskorenosťou som sa dostala vôbec k Výnimočnej sotva mesiac pred vydaním Bitterblue. Moju radosť to však nijako nezmenšilo (práve naopak), a tak, keď som knihu prvýkrát chytila do ruky, bola som šťastná asi ako blcha parazitujúca na kólii dlhosrstej.

No zanechajme  môj entuziazmus a prejdime priamo ku knihe. Bitterblue – to je postava, ktorá na seba strhla dosť veľa pozornosti už v prvej knihe série. Po tridsaťpäťročnej tyranii kráľa Lecka je práve na jej pleciach opäť postaviť Monseu na nohy. A hoci Leck je už dávno mŕtvy, jeho tieň sa ešte stále vznáša po celom kráľovstve, akoby sa hmla jeho nadania ešte celkom nezdvihla z myslí ľudí, ktorým panoval tak zvráteným spôsobom...

Myslím, že Kristin Cashore si vybrala skvele, keď sa rozhodla napísať knihu o Bitterblue, na ktorú je od prvej knihy zvedavý určite takmer každý. Ešte pred čítaním ma však nadchlo grafické spracovanie knihy, a tým nenarážam jedine na obálku (moje kľúče mi teraz pripadajú také nudné), ktorá je, samozrejme, krásna i sama o sebe. Síce mi chvíľu trvalo, kým som prišla na to, že to oko v krúžku na kľúče tam nie je len tak izolovane a odveci, no je súčasťou Bitterbluinej tváre. (Ale prišla som na to, bod pre mňa!) Vo vnútri vás totižto čakajú ilustrácie, pri každej časti knihy, ktoré budete vedieť plne oceniť až keď budete poznať, aký je ich skutočný význam, čo vypláva najavo vo vhodný čas; a okrem nich vzadu čakajú i doplňujúce ilustrácie. Mne neostáva nič iné, len sa skloniť pred ilustrátorom, pretože odviedol skutočne dobrú prácu.

Ako náhle sa začítate, Kristin Cashore vás predsvedčí, že na tejto knihe sa dá obdivovať omnoho viac, než len ilustrácie. Strhuje už samotným prológom – ten bol jednou z mojich obľúbených častí i v predošlom diely a tentoraz to nebolo nijako inak –, v ktorom sa približujeme k Bitterbluinmu detstvu, vysoko ovplyvnenému Leckom. Ak vás kedykoľvek zaujímalo, ako vyzerali jej rané roky, tu to máte, v jednej z najsilnejších, najemotívnejších a najlepších častiach knihy vôbec.

A zvyšok ani najmenej nezaostáva. Konečne (!) sa dočkávame Katsy a Poa, postáv, s ktorými sme sa zoznámili už vo Výnimočnej, no i množstve iných a nových, ktoré uviedla už samotná Bitterblue. Práve postavy sú jednou z mojich najobľúbenejších častí knihy. Je ich neskutočne veľa, a to nepreháňam. No každá z nich zohráva v príbehu svoju úlohu, či už väčšiu alebo menšiu, každá z nich je rovnako dôležitá a všetky vedľajšie postavy mi k príbehu proste neodmysliteľne prirástli; akoby bola Bitterblue kniha o každej jednej z nich, toľko priestoru dostali. V mnohých knihách neviem o hlavných hrdinoch toľko, ako viem o vedľajších charakteroch z Bitterblue. A tie nadania! Na stránkach sa vyskytla neobyčajne vysoká koncentrácia odlišne sfarbených očí. Výsledkom sú Výnimoční, ktorým by som ich schopnosti veľmi rada ukradla.

V prípade, že by sa niekto obával, či si i Bitterblue nájde svoju druhú polovičku (neznášam toto slovné spojenie, len tak medzi rečou), nemusíte sa obávať. Vzťah Bitterblue bol jednou z... najšpecifickejších (ak to tak smiem pomenovať) romancí, o akých som kedy čítala a ktorá ma, prirodzene, úplne dostala. Pri istej koncovej scéne som sa takmer rozplakala. Bola neuveriteľne krásna a úplne vystihujúca. Pre mňa ďalšia z najpôsobivejších a najlepších okamihov celej knihy.

Očakávania od Bitterblue boli nesmierne vysoké a neviem, ako pre ostatných, no mňa vôbec nesklamala. Vyvolala u mňa rovnako silné pocity, ako predchádzajúce - a myslím, že tentoraz som sa dokonca smiala viac, než pri Výnimočnej a Ohnivej, hoci príležitostí naozaj tak veľa nebolo. Ergo, knihu hodnotím ako maximálne uspokojujúcu, inteligentnú a sofistikovanú spôsobom typickým jedine pre Kristin Cashore. A na záver si ešte neodpustím fotografie občerstvenia, ktorým v istom kníhkupectve pohostili Kristin na jej Bitterblue turné:

(z oficiálneho blogu kristincashore.blogspot.com)

Hodnotenie: