RECENZIA Dominika Spodniaková: Súboj lásky

Debora má zvláštny dar. Dokáže vnímať ľudské myšlienky a ich emócie. Je to pre ňu trápenie, ale zároveň aj zvyk. Všetko sa zmení, keď sa so svojou tetou Billy presťahuje do iného mesta, aby tak prekonala nečakanú stratu rodičov. Čoskoro spoznáva Willa, ktorého myšlienky sú však pre ňu od určitej chvíle absolútne neprístupné.  Je tajomný a nosí so sebou desivý tieň. Ako je možné, že mu nedokáže čítať myšlienky? Po prvýkrát v živote je naozaj vystrašená, ale strach sa v nej ešte prehĺbi po tom, čo zisťuje, že Will má niečo spoločné  so záhadnými zmiznutiami a úmrtiami v meste. A možno aj so smrťou jej rodičov...

Možno nie som jediná, komu zápletka na prvé prečítanie pripomínalo Twilight - len v obrátenej verzii. Bola by chyba, ak by vás to odradilo od čítania. Čítala som Twilight a čítala som i Súboj lásky a môžem povedať, že je medzi nimi asi toľko spoločného, ako medzi Hrami o život a Zbierkou rozprávok Pavla Dobšinského. Stačí len pár slov a prídete na to, že najviac, čo majú knihy spoločné je to, že na laboratórnom cvičení z biológie obe z hrdiniek pozorujú bunkové delenie (apropo k tomu: ak moje vedomosti z cytológie nezlyhávajú, mitóza sa nepíše mytóza a meióza sa nepíše mejóza... nie, že by na tom bohvieako, ak vôbec záležalo, no vyviedlo ma to z miery a preto chcem každého uchrániť od podobne ošemetnej situácie) a to je tak všetko. Ergo, ak nechcete dať knihe šancu len kvôli tomu, že sa vám po prečítaní anotácie podobá na nejakú inú knihu, ktorú ste čítali, robíte chybu.

Čo mi ale udrelo do očí ako prvé, boli citáty z kníh Paula Coelha na začiatku každej kapitoly. Nepáčilo sa mi to. Súboj lásky som si kúpila preto, aby som si prečítala niečo o súboji lásky, nie preto, aby sa na mňa cerili Coelhove život meniace duchaplné citátiky. Nie, nemám knihy Paula Coelha veľmi v láske, hádate správne. Nemala by som nič proti citátom od rôznych autorov, ktoré by mi niečo povedali a takisto by mi neprekážalo, keby sa medzi nimi sem-tam Coelho vyskytol, veď on dokáže spod pera vysúkať niečo pekné, milióny predaných kníh sú toho dôkazom, no staviť to všetko na jedného autora mi pripadá dosť labilné. Niekoho si to môže okamžite získať, u mňa to malo opačný účinok a na čítanie ma to skôr negatívne naladilo (no to bude možno aj tým, že citáty mali s obsahom jednotlivých kapitol pramálo spoločné. Aspoň ja som nič nespozorovala. Zmysel vecí mi síce uniká často, no predsa by nezaškodilo, ak by sa o trochu viac ukázal - ak teda existuje).

Takisto ma vykoľajilo pár nezrovnalostí... priemerne inteligentný a vzdelaný človek, ktorý si vie dať dokopy dva a dva, sa dovtípi, že príbeh sa odohráva v USA. Ak už nič iné, minimálne tie doláre to prezradia a Austrália veľmi nesedela. Čo tam potom robil najnovší bestseller Dominika Dána? A knižnica, v ktorej si Debbie vyhľadávala informácie - pripadalo mi mierne nepravdepodobné, že k téme nedokáže nájsť žiadne odborné knihy, zato stredovekých spisov nájde habaďúru. Neviem, kedy sa mestské knižnice začali podobať na univerzitnú knižnicu v Oxforde. Možno je malicherné, že knihe vyčítam niečo takéto, možno som puntičkárka, no tak do oči bijúce nepresnosti moje nadšenie z čítania skrátka dokážu veľmi rýchlo schladiť.

Prezrádza sa to už v anotácii a v prológu - Debora má zvláštny dar, vie čítať myšlienky, čo je celkom zaujímavé a odlišuje ju od ostatných... tak prečo sa tomu kniha nevenuje viac? Myslím, že tak podstatnej črte, ako je čítanie myšlienok, by malo byť venovanej omnoho viac priestoru, ako len pár slov sem-tam medzi rečou... a to nebola jediná vec. Súboj lásky mi celkovo pripadal tak, akoby z konečnej verzie niekto vyhodil polovicu strán, kvôli ktorým som sa nielenže nebola schopná do príbehu tak celkom "ponoriť" asi prvú polovicu knihy a môj záujem potom striedavo opadal v jednotlivých pasážach, no zároveň som nebola schopná uveriť mnohým veciam v knihe. Z postavy, ktorá na prvý pohľad vyzerala celkom nenápadne a milo, sa stala úžasná kamarátka, okrem toho arogantná a sarkastická. O jej spoznávaní z pohľadu Debbie nepadlo ani slovo. Romantika? Falošná, pripadala mi trochu neúprimná. Objavil sa chlapec, vzplanul plameň vášne. To je až príliš jednoduché a nerozvinuté. Z jednej nočnej mory sa stal desivý sen vracajúci sa noc čo noc. Nevedela som o tom, kým to Will len tak mimochodom neprehodil v jednom z rozhovorov. Plno námetov bolo nedotiahnutých a slabých, a tak som sa len vliekla celou knihou, môj záujem o rozuzlenie príhodne vzrastal, no dielo vo mne nezanechalo nijaký dojem. Vlastne - ak nejaký zanechalo, bolo to také neurčité neuspokojenie. Odpovede na niektoré otázky síce prišli, no i tak neboli vysvetlené dosť, a tak som sa počas čítania sama seba písala prečo? prečo? prečo? a bolo to úplne zbytočné, pretože nijaké skutočné lebo, lebo, lebo neprišlo.

Ak to mám zhrnúť, táto kniha mohla byť lepšia, a ja som od nej i čakala niečo viac. Klamala by som, ak by som povedala, že ma nesklamala, pretože to tak bolo, no rozhodne od nej nechcem nikoho odrádzať. Ktovie - možno, keď si ju prečítate, váš názor bude diametrálne odlišný. A keď už nič iné - ktoré dievča by netúžilo mať doma knihu s takou obálkou? :)

Hodnotenie: ★★★★★