Prvý máj roku Pána 2012 bol pre fanúšikov ságy o siedmich kráľovstvách dňom D. Konečne sa po takmer troch rokoch dočkali tretej časti, mapujúcej osud kráľovnej Bitterblue. A ja som, samozrejme, patrila k nim, hoci som čakala maximálne na doručenie balíčka z BookDepository, keďže s mojou typickou oneskorenosťou som sa dostala vôbec k Výnimočnej sotva mesiac pred vydaním Bitterblue. Moju radosť to však nijako nezmenšilo (práve naopak), a tak, keď som knihu prvýkrát chytila do ruky, bola som šťastná asi ako blcha parazitujúca na kólii dlhosrstej.

No zanechajme  môj entuziazmus a prejdime priamo ku knihe. Bitterblue – to je postava, ktorá na seba strhla dosť veľa pozornosti už v prvej knihe série. Po tridsaťpäťročnej tyranii kráľa Lecka je práve na jej pleciach opäť postaviť Monseu na nohy. A hoci Leck je už dávno mŕtvy, jeho tieň sa ešte stále vznáša po celom kráľovstve, akoby sa hmla jeho nadania ešte celkom nezdvihla z myslí ľudí, ktorým panoval tak zvráteným spôsobom...

Myslím, že Kristin Cashore si vybrala skvele, keď sa rozhodla napísať knihu o Bitterblue, na ktorú je od prvej knihy zvedavý určite takmer každý. Ešte pred čítaním ma však nadchlo grafické spracovanie knihy, a tým nenarážam jedine na obálku (moje kľúče mi teraz pripadajú také nudné), ktorá je, samozrejme, krásna i sama o sebe. Síce mi chvíľu trvalo, kým som prišla na to, že to oko v krúžku na kľúče tam nie je len tak izolovane a odveci, no je súčasťou Bitterbluinej tváre. (Ale prišla som na to, bod pre mňa!) Vo vnútri vás totižto čakajú ilustrácie, pri každej časti knihy, ktoré budete vedieť plne oceniť až keď budete poznať, aký je ich skutočný význam, čo vypláva najavo vo vhodný čas; a okrem nich vzadu čakajú i doplňujúce ilustrácie. Mne neostáva nič iné, len sa skloniť pred ilustrátorom, pretože odviedol skutočne dobrú prácu.

Ako náhle sa začítate, Kristin Cashore vás predsvedčí, že na tejto knihe sa dá obdivovať omnoho viac, než len ilustrácie. Strhuje už samotným prológom – ten bol jednou z mojich obľúbených častí i v predošlom diely a tentoraz to nebolo nijako inak –, v ktorom sa približujeme k Bitterbluinmu detstvu, vysoko ovplyvnenému Leckom. Ak vás kedykoľvek zaujímalo, ako vyzerali jej rané roky, tu to máte, v jednej z najsilnejších, najemotívnejších a najlepších častiach knihy vôbec.

A zvyšok ani najmenej nezaostáva. Konečne (!) sa dočkávame Katsy a Poa, postáv, s ktorými sme sa zoznámili už vo Výnimočnej, no i množstve iných a nových, ktoré uviedla už samotná Bitterblue. Práve postavy sú jednou z mojich najobľúbenejších častí knihy. Je ich neskutočne veľa, a to nepreháňam. No každá z nich zohráva v príbehu svoju úlohu, či už väčšiu alebo menšiu, každá z nich je rovnako dôležitá a všetky vedľajšie postavy mi k príbehu proste neodmysliteľne prirástli; akoby bola Bitterblue kniha o každej jednej z nich, toľko priestoru dostali. V mnohých knihách neviem o hlavných hrdinoch toľko, ako viem o vedľajších charakteroch z Bitterblue. A tie nadania! Na stránkach sa vyskytla neobyčajne vysoká koncentrácia odlišne sfarbených očí. Výsledkom sú Výnimoční, ktorým by som ich schopnosti veľmi rada ukradla.

V prípade, že by sa niekto obával, či si i Bitterblue nájde svoju druhú polovičku (neznášam toto slovné spojenie, len tak medzi rečou), nemusíte sa obávať. Vzťah Bitterblue bol jednou z... najšpecifickejších (ak to tak smiem pomenovať) romancí, o akých som kedy čítala a ktorá ma, prirodzene, úplne dostala. Pri istej koncovej scéne som sa takmer rozplakala. Bola neuveriteľne krásna a úplne vystihujúca. Pre mňa ďalšia z najpôsobivejších a najlepších okamihov celej knihy.

Očakávania od Bitterblue boli nesmierne vysoké a neviem, ako pre ostatných, no mňa vôbec nesklamala. Vyvolala u mňa rovnako silné pocity, ako predchádzajúce - a myslím, že tentoraz som sa dokonca smiala viac, než pri Výnimočnej a Ohnivej, hoci príležitostí naozaj tak veľa nebolo. Ergo, knihu hodnotím ako maximálne uspokojujúcu, inteligentnú a sofistikovanú spôsobom typickým jedine pre Kristin Cashore. A na záver si ešte neodpustím fotografie občerstvenia, ktorým v istom kníhkupectve pohostili Kristin na jej Bitterblue turné:

(z oficiálneho blogu kristincashore.blogspot.com)

Hodnotenie: 

Nezapierajte, určite už každý z vás videl nejakú telenovelu. Či už z vlastného popudu, alebo ste tej mánii prepadli, keď vás počas leta strážila babka. A aj keby nie, určite viete, že zápletky v telenovelách vedia byť absurdné a až šialene nereálne. A ak si dobre spomínam, nie až tak zriedkavo sa v nich objavuje jeden motív - jedna z postáv si v šatníku vystavala oltárik so sviečkami (zapálenými 24/7! V skrini!) a fotkou toho-ktorého jej milovaného (alebo zosnulého?).

Po dočítaní Výnimočnej som nemala ďaleko k tomu, aby som si v skrini spravila rovnaký oltár, venovaný Kristin Cashore. No a čo, že by som si podpálila všetko oblečenie. Ak kvôli tomu do tla nevyhorel žiadny dom v telenovelách, nemôže sa to stať ani mne. Len akési zvyšky zdravého rozumu, o ktorých som ani netušila, že ich ešte mám zachované, mi niečo také spraviť zakázali. Lenže potom prišla Ohnivá a pre mňa už nie je žiadnej záchrany. Naveky ostanem šialene zamilovaná do nej, do jej postáv, myšlienok, deja a všetkého iného, čo sa na knihách dá obdivovať... a tiež do všetkých ostatných kníh Kristin Cashorovej. A sviečky, ktoré neuveriteľne prefíkane skryjem vo svojej skrini budú horieť večne (až kým ich neobjaví José, Ferdinando alebo Romualdo).

A teraz už vážne... Ohnivá je neuveriteľná kniha. Neuveriteľne, dych vyrážajúco dobrá, ak mám byť presná. Nesie sa v rovnakej stredovekej atmosfére, ako Výnimočná, za siedmimi kráľovstvami (áno, za siedmimi kráľovstvami! Naozaj tam ešte niečo je!), zasadená o pár rokov pred dejom prvej knihy (takže žiadna Katsa ani Po, bohužiaľ... smútok vás však rýchlo prejde, lebo postavy Ohnivej sú rovnako zamilovaniahodné ako postavy jej predchodkyne) s celkom novými postavami (teda... až na jednu. Nebudem prezrádzať viac, no všetkým, čo čítali Výnimočnú, padne sánka už pri prológu a ak sú vaše fyziologické reakcie podobné mojim, ešte chvíľu po jeho dočítaní sa nebudete vedieť pozviechať). Navyše som zistila, že Kristin Cashore má jednu úžasnú vlasnosť. Stačia jej obyčajné slová na to, aby dokázala vyvolať emócie rovnako silné, ako niečo, čo vidíte na vlastné oči, naštartuje vašu fantáziu neuveriteľným spôsobom, akým sa to u mňa nepodarilo ešte žiadnemu inému autorovi. Dokáže šokovať, ohúriť, a zlomiť vám srdce tak, až máte pocit, že sa už nikdy nedáte dohromady. Pretože, a to by ste mali vedieť, ak sa so svojimi postavami nehrala už v prvej knihe, v tejto je vyslovene krutá, tvrdá, vyráža dych. Nie som si istá, či jej budem vedieť niektoré veci odpustiť, no zároveň ku knihe neodmysliteľne patria. Predostierané sú nám vlasnosti o nič odlišnejšie v ňou vymyslenom svete, než v tom našom. Láska a neha, no i nepredstaviteľná krutosť, v ešte väčšom rozsahu, než v prvej knihe. Ak i máte útlocitný žalúdok, nepocítite to, pretože to všetko je vyvažované jemnosťou a vľúdnosťou, ktorej bude stačiť len pár sekúnd na to, aby dobyli vaše srdce.

Čo sa týka hlavnej hrdinky... nuž, Vatra. Neviem, či sa k nej dá povedať niečo viac, či sa to dá mimo knihy akosi presne vystihnúť. Je to presne taká postava, aká sa od Kristininých kníh dá očakávať - silná, odvážna, bohémska, a napriek tomu reálna, ženská, citlivá. Vystupuje z radu slabých postáv túžiacich po láske a zaraďuje sa medzi jedny z najsilnejších hrdiniek v literatúre vôbec, ostávajúc však stále v rovine, pri ktorej sa o ňu môžete oprieť, nájsť v nej vzor nie v ako nereálne vykonštruovanom idole, no skôr v dokonale zachytenom obraze ženy, ktorá si prešla horšími vecami, než si vôbec dokážeme predstaviť. Nie je ani biela, ani čierna... pohybuje sa po stupnici šedej, ako každá postava z knihy. A v Ohnivej boli prepracované ešte lepšie a dokonalejšie, ako postavy Výnimočnej, bolo im venovaného omnoho viac priestoru a ja som len žasla... počas celej knihy som vlastne nerobila nič iné, len som žasla alebo plakala, a potom som už nevládala a len som nemo a dojato civela na stránky, v nemom úžase obdivovala talent Kristin Cashore, aký sa len tak nevidí a po posledných slovách som ešte hodnú chvíľu nebola schopná robiť nič iné, než nad knihou uvažovať.

Jedno z prekliatí naozaj dobrých kníh je to, že človek o nich nikdy nevie veľa napísať, čo platí minimálne v mojom prípade. V hlave má tak veľa pocitov, ktoré je však len ťažko pretransformovať do viet, bez toho, aby prezradil čokoľvek podstatné z knihy a pokazil by tak zážitok ostatným (ak by to pri Ohnivej niekto spravil mne, verte, nebola by som schopná tak rýchlo mu odpustiť). Tak je to so mnou i teraz - i pár dní po dočítaní sa nezmôžem na nič, len na užasnutý obdiv - a na odporúčanie pre každého, aby si Ohnivú prečítal a to rýchlo, pretože kníh tak dobrých, ako je táto, sa nájde len málo, a keď už sa vyskytnú, zaslúžia si tak veľa pozornosti, koľko len môže kniha dostať.

Hodnotenie: 

Kde sa piesok lial a voda sypala, bolo raz sedem kráľovstiev, v ktorých sa rodili výnimoční... deti, ktoré mali oči každé inej farby a neobyčajné nadanie. Odsudzovaní, zavrhovaní, alebo, v Katsinom prípade, zneužívaní na tie najodpornejšie ciele.

Určite si všetci viete vybaviť také tie stredoveké fantasy v štýle LOTR či Eragona (alebo ako sa volá tá Paoliniho séria). Presne k takým spadá i Sedem kráľovstiev, ktorá je zasadená do prostredia, ktoré je pomerne typické a svojou atmosférou môže pripadať známe fanúšikom takýchto románov,  no zároveň je celkom jedinečné. Pre orientáciu je na začiatku i mapa kráľovstiev, ktorú som využívala práve počas prvých strán, kedy som sa v tom množstve názvov, mien a rodinných väzieb trochu strácala. Neustále pretáčanie na začiatok ma však veľmi dlho nebavilo, tak som sa rozhodla dúfať, že postupne sa zorientujem... a zorientovala som sa. Potom už išlo všetko ľahko a netrvalo dlho, kým som si túto knihu zamilovala.

Akonáhle sa totižto do príbehu ponoríte, garantujem vám, že ho budete m-i-l-o-v-a-ť, či už ste fanúšikom vyššie spomínaných sérii, alebo nie, či také knihy vôbec čítate - ja ani veľmi nie, osobne až takéto fantasy nevyhľadávam, a predsa - kniha sa stala jednou z mojich obľúbených. Dej plynie rýchlo a dynamicky, Kristin Cashore dokázala úžasne vykresliť (a ideme odrážkovať): a) vývoj vzťahu medzi Katsou a Poom (ktorí sa, mimochodom, zaradili medzi moje najobľúbenejšie knižné páry vôbec a práve teraz si nedokážem spomenúť na vôbec žiadny, ktorý by ich v mojom rebríčku predbehol) a to sa vôbec nedá zachytiť v recenzii, to si musíte proste prečítať, b) rozvoj a spoznávanie ich obdarení (nič nie je také, ako to vyzerá či ako ste si mohli myslieť i celý život, na to pamätajte!) a zároveň c) držíme krok i s vývojom udalostí otriasajúcich všetkými kráľovstvami. To, čo sa spočiatku zdalo len nevysvetliteľné, odporujúce logike, nakoniec naberá na celkom väčších rozmeroch, podstavuje všetkých hrdinov obrovskej skúške charakteru a čitateľov necháva roniť nad stránkami slzy a trhať si vlasy, d) ľudské charaktery, ktorých rôznosť a osobitosť je rovnaká vo svete úplne vymyslenom, ako i v tom našom. Jemnosť a citlivosť, sila a vytrvalé presvedčenie, no rovnako i zvrátenosť ľudskej povahy. Vo Výnimočnej je miesto pre všetko. Postavy vás dokážu ohúriť, vedia si vás podmaniť a garantujú vám, že na nich budete myslieť ešte niekoľko dní (a možno i týždňov, mesiacov, večne...) bez prestania, e) Katsa a Po. Ja viem, že som ich už spomínala, no oni si v tomto zozname zaslúžia mať dva body. Pre mňa sú alfou a omegou celej knihy. A že to medzitým je rovnako úžasné je už len ďalší bonus.
Výnimočná pre mňa ostáva jednou z najlepších YA i neYA kníh, ktoré som kedy čítala a minimálne skúsiť to s ňou by mal každý. Ak ste ju ešte nečítali, neviem, čo tu ešte stále robíte! V prevažnej väčšine prípadov (a ak mám súdiť len podľa ľudí, ktorých poznám osobne = vo všetkých prípadoch) bude vaša reakcia taká nadšená a extatická, ako bola moja. Až na jednu vec, ktorá vás bude nepochybne škrieť rovnako ako mňa, a to, že druhá časť Ohnivá, ktorá je zároveň prequelom k Výnimočnej, síce už v slovenčine vyšla, ale je beznádejne vypredaná (nenávidím, keď sa mi toto stane, rovnako ako s Medeným jazdcom). Stojí mi však za to, aby som sa začala obzerať i po iných zdrojoch, a to určite spravím.

Hodnotenie: ★★★★★