RECENZIA Lauren Oliverová: Kým dopadnem

Anotácia:

Život môžeme žiť len raz. Roky, mesiace, týždne, dni... Presnejšie – sedem dní v týždni. Niekedy máme dojem, že sú navlas rovnaké. Študentka Samantha Kingstonová však naozaj prežije rovnaký deň sedemkrát. Je nútená prehodnotiť každý krok, ktorý v ten deň spravila, každé slovo, ktoré vyslovila, každú myšlienku, ktorá jej prišla na um.

Spočiatku - bolo to úplne na samom začiatku knihy - ma napadla myšlienka, že táto kniha ma nebude baviť. Viete, nemám príliš rada tie hlavné hrdinky, ktoré sa správajú ako namyslené hviezdy, mysliac si, že okolo nich rotuje celá Zem. Také fakt nemusím. Myslím, že práve kvôli tomuto faktu som knihu brala s rezervou a začiatkom som sa len ťažko prekusávala.

Kedy sa mi kniha začala skutočne, nehorázne páčiť? Musím sa priznať, že to bolo niekde po prvých sto stranách (áno, som divná), no potom už bolo knihu ťažké pustiť z ruky.
Štýl Lauren Oliver je... iný. Bola som o tom oboznámená pred tým, ako som sa do knihy pustila, preto som akoby zámerne vyhľadávala tie veci, ktoré budú iné. Nuž, áno, musím priznať, jej spôsob akým všetko opisovala ma naozaj dostával. Mám rada prečačkané epitetá, ktoré mi uviaznu v hlave a ku ktorým sa môžem stále vracať.

Na knihe ma najviac nadchli dve veci. Po prvé, Sam. Milujem knihy, v ktorých sa hlavná postava, alebo ktorákoľvek iná, mení, pretvára, formuje, stáva sa z nej iná osoba – zväčša lepšia. Napriek tomu, že Sam prežívala úplne obyčajný deň, som si užívala každú situáciu, každý moment. A to je druhá vec, ktorá sa mi hrozne páčila. Maličkosti, ktoré dotvárali dej. Tie veci, ktoré Sam mala rada, úplne obyčajné veci, ktoré prežíva každý z nás, no berieme ich ako samozrejmosť a nepozastavujeme sa nad nimi. Všetky tie úplne normálne veci, ktoré vám otvárali cestu k lepšej uveriteľnosti knihy, neboli prehnané ani nepôsobili rušivo. Sam však nemá na výber a ako je napísané v anotácii, musí prehodnotiť všetko čo urobila a urobiť to znovu, možno inak, možno lepšie, možno sa tomu vyhnúť.

Zhrnuté a podčiarknuté – kniha bola lahôdka, prinúti vás zamyslieť sa, nad sebou, nad životom, nad smrťou a nad všetkým, čím si v živote prechádza každý z nás. Jediné, čo mi na knihe miestami vadilo, bol trochu kostrbatý preklad, no len zo začiatku a možno to mal na svedomí spomínaný Laurenin štýl, kým som si naň zvykla. V každom prípade mi to nepokazilo zážitok a knihu som si naozaj užila.

Hodnotenie: