RECENZIA Lucy Christopher: Stolen

Ak mám pravdu povedať, k tejto knihe ma vlastne priviedla jej obálka. Ohúrila ma už na prvý pohľad a zrejme len kvôli nej som sa začala o Stolen viac zaujímať a nebola ďalšou z radu kníh, o ktoré len zavadím pohľadom a o pár sekúnd na ne zabudnem (a musíte uznať, že obálka je, ako celkové spracovanie, naozaj krásna). Tak som si prečítala anotáciu, po ktorej moja mienka o nej mierne... klesla. Nečakala som, že to bude dobré. Naozaj som to ani len trochu nečakala. Napriek tomu som si však knihu stiahla, asi len z čírej zvedavosti. Alebo za tým bola nuda? Nech už to bolo akokoľvek, napriek mojim nulovým očakávaniam mi tá kniha vyrazila dych a už po tridsiatich stranách, ktoré som si prečítala ako e-book (a je treba dodať, že na moje pomery bolo veľa už to, pretože čítanie kníh cez počítač z duše neznášam. A navyše ma z toho bolia oči) som vedela, že si ju musím kúpiť. Stolen je jedna z tých, ktoré proste musíte mať doma a čítať si ich znova a znova. Lebo je skvelá. Je to jedna z kníh, ktoré vás zaujmú od prvého až po úplne posledné slovo, jedna z tých, pri ktorých nemusíte pretrpieť sto strán opisu do deja, a hoci sa opisy nevyhli ani tejto knihe, dokonale tam sedeli a nevedela som si ju bez nich predstaviť, dotvárali atmosféru, navodzovali dojem, pomáhali vám lepšie si všetko predstaviť a vcítiť sa do deja. A ak som sa aj zo začiatku obávala, aká kniha to bude, všetko to opadlo už po prvej strane.


It happened like this.
I was stolen from an airport.
Taken from everything I knew,
everything I was used to.
Taken to sand and heat, dirt
and danger. And he expected
me to love him. This is my story.
A letter from nowhere.
  Voľný preklad:
Stalo sa to takto. Bola som ukradnutá z letiska. Od všetkého, čo som poznala, od všetkého, na čo som bola zvyknutá. Vzatá do piesku a tepla, špiny a nebezpečenstva. A očakával, že ho budem milovať. Toto je môj príbeh. List odnikiaľ.  
Už podľa slov, ktoré sa píšu na obálke odzadu sa dá usúdiť, o čo sa jedná... Štokholmský syndróm. Kontroverzná téma. Obávala som sa, že to bude jeden z tých teenegerských zamilovaných príbehov na spôsob Twilightu (nič proti:), tentoraz zobrazený v ešte extrémnejších a absurdnejších podmienkach, no na tejto knihe nebolo nič naivné, pre mňa určite nie. Práve naopak, bola zobrazená tak... realisticky, podrobne, no nie rozvláčne a nudne, presne tak, aby ste sa do Gemminých pocitov mohli vžiť a porozumieť im... presne tak, ako to malo byť, a rovnako je to v prípade Tya. Je to monštrum, ako každý iný únosca? Je sebecký, zločinec? Mohlo by sa zdať, no ako plynie dej, začnete o ňom rozmýšľať inak. A keď vychádza najavo ešte viac faktov, tak už vôbec neviete, čo si máte myslieť.

A tak, keď prišiel koniec knihy, mala som pocit, akoby prišiel príliš skoro. Príliš skoro a – príliš zle. Zle, zle, zle. Ako som sa pomaly dostávala k poslednej strane, len som si zhrozene vravela: tak to nemalo skončiť! Nieee! Momentálne si prechádzam krízou osobnosti, kvôli ktorej nedokážem plakať pri knihách či filmoch (a dúfam, že to skoro prejde, pretože nechcem byť taká necitlivá celý život! A raz za čas si poplakať je fajn), no skutočne som k slzičke či dvom ďaleko nemala (a súdiac podľa reviews na goodreads takúto reakciu Stolen nevyvolala len u mňa) v mnohých situáciách (vlastne celú poslednú časť knihy).

Všetko to zhodnotiac, môžem povedať len to, že Stolen je geniálna kniha. Jedna z mála súčasných kníh, o ktorých to môžem povedať a myslieť to skutočne úprimne, a na rozdiel od dnešnej YA literatúry je len jedna, žiadne pokračovanie, hoci tentoraz je to jeden z mála prípadov, kedy po aspoň jednej ďalšej knihe dychtím! Ukončenie Stolen zanechalo množstvo otázok ohľadom budúcnosti Tya a Gemmy, na ktoré už asi odpoveď nikdy nedostaneme, no ja som si istá, že ja o nej budem uvažovať ešte veľmi dlho.

Hodnotenie: ★★★★★