Hlavná hrdinka Mary žije v postapokalyptickej kolónii, ktorú obklopuje v tesnom zovretí Les kostí plný znesvätených zombií. Obyvateľov pred nimi chráni iba plot z pevného pletiva. Ľudia pomaly zabúdajú na minulosť, podaktorí už ani neveria, že kedysi existovala rozvinutá civilizácia, iní zasa žijú v presvedčení, že za Lesom kostí, v ktorom na nich číha nebezpečenstvo, už nič nie je. Iba nepatrná hŕstka si zachovala vieru v existenciu života za Lesom. Mary hľadá odpovede na nepohodlné otázky: Prečo sa Znesvätení vrátili? Je kolónia naozaj jediným miestom na Zemi, v ktorom dnes existuje život? Dá sa prejsť Lesom kostí a nestať sa Znesvätenou? A ešte čosi – Mary verí v lásku.
Pobrežie hrôzy
Jediný okamih dokáže Gabrielle prevrátiť život naruby. Spolu s mamou žije v
majáku na konci mestečka Vista. Mesto chráni bariéra pred Mudmi, ktorých aj
naďalej ovláda jediná túžba – večný hlad po ľudskom mäse. Chuť zakázaného
ovocia a túžba nasledovať priateľov a chlapca, pre ktorého jej srdce prudšie
bije, však Gabrielle razom zhorknú, a tak na vlastnej koži zistí, akí sú
Zabijaci rýchli, že Vyznávači znovuzrodenia naozaj existujú, a že v mŕtvych
zónach medzi chránenými územiami Protektorátu sa občas všeličo deje... A
Gabrielle zisťuje, že cesta späť do Lesa kostí je nevyhnutná.
Nikdy som nečítala horor. Aspoň nie doslova horor. Nie takýto horor. Preto neviem s čím to mám
porovnávať, ale myslím, žeby som len ťažko hľadala knihu, ktorá by sa jej mohla rovnať. Carrie Ryan má obrovský dar rozprávať. S každým odsekom, s každou stranou, s každou kapitolou budete mať pocit, že sa vás dostáva čoraz hlbšie pod kožu. A veruže sa má čo! Okrem strašidelných „znesvätených“, ktorých nárek sa ozýva bez prestania Lesom Kostí, až po osudy hlavných postáv, ktoré od samého začiatku nie sú vôbec ľahké.Les Kostí začiatku naberá spád, ktorý s pribúdajúcimi stranami vôbec neuberá na intenzite a len sa stupňuje. Trochu ma sklamal koniec, nakoľko po tom všetkom čo sa hlavným hrdinom odohralo, som čakala vyvrcholenie, ktoré by zodpovedalo latke, ktorú počas knihy autorka nasadila. Nemôžem však povedať, žeby som zo záverom nebola spokojná. Bol trochu urýchlený, to áno, ale kvalitný a presne taký, aký v aký som dúfala.
Čo ma na Pobreží hrôzy najviac potešilo a z čoho som bola aj milo prekvapená, bolo to, ako nám autorka poskytla vysvetlenia na otázky, ktoré ostali nezodpovedné v prvej knihe. Napriek tomu, že Pobrežie hrôzy nie je priamym pokračovaním na prvú knihu, celý dej ide ako jedna plynulá línia, čo sa mi na knihe naozaj páčilo. Nové prostredie, nové postavy, nové osudy, ktoré sme mali možnosť spoznať, nám zároveň odhalili ďalší kúsok zo skladačky, čo sa vlastne stalo zo svetom a prečo je taký aký je.
Čo môžem donekonečna vychvaľovať na oboch knihách, sú postavy a prostredie. Hoci som mala chuť niekoľko krát Mary vyfackať, Gabry šmariť do oceánu, stále som sa do ich situácie vedela vžiť a chápala som, prečo robia to čo robia. A čo sa týka opisov prostredia a atmosféry - práve toto ma na knihe najviac fascinovalo a robilo ju tak autentickou.
Carrie Ryan napísala pútavú sériu, ktorá sa vám nezunuje a aj po dočítaní posledných riadkov budete nútení premýšľať nad tým, čo sa to vlastne všetko stalo a len ťažko budete odolávať pokušeniu prečítať ich znova. Knihy sú plné myšlienok, s ktorými sa budete stotožňovať a vďaka ktorým vám knihy prídu omnoho, omnoho hlbšie, než ako sa môže od prvého pohľadu od hororovej série zdať.
Hodnotenie: ★★★★★
