RECENZIA Kiersten Whiteová: Zlodejka duší (Zlodejka duší #1)

UPÍRI
    Vidím veci, ktoré ty nevidíš.

VLKODLACI
    Vypátram veci, ktoré ťa prenasledujú.

VÍLY
     Ochránim ťa.

PREMENLIVÍ
     ... ale teraz ťa neochránim ani ja.

← Poznámka na okraj: Nie je tá obálka krásna? A tie šaty! V živote by som si ich neobliekla, no vyzerajú skutočne dobre. Zaráža ma len jedna vec - kde má to dievča druhú ruku?! Nech akokoľvek namáham svoj krtí zrak, vidím len jednu a akýsi fľak, ktorý by možno mohol byť náznakom tej druhej... ak niekto príde na rozumné vysvetlenie (ktoré nebude zahŕňať firmu Mattel, ako to moje), môžete mi dať vedieť.

Toto - nápis na zadnej strane obálky, čo som vedela o Zlodejke knihy, keď som sa pustila do čítania a nemala som ani páru o tom, čo na mňa vyskočí. Teda, vlastne, malé tušenie som mala: citát od Aprilynne Pike (pre úplnosť ho uvádzam: Zlodejka duší ma zviedla. Obe príťažlivé nadprirodzené bytosti bojujúce o Evinu lásku dosiahli isté víťazstvo: jeden získal srdce Evie, druhý moje.) mi akosi napovedal, že môžem očakávať zamilovaný ▲. A navyše som celú knihu rozmýšľala, kto si to jej srdce nakoniec získa. Asi mi to malo byť jasné, no nevedela som, či je ten druhý naozaj ten, čo si získal srdce Aprilynne Pikeovej! Po prečítaní však musím zhodnotiť, že celkom rozumiem pohnútkam, ktoré ju viedli k tomu vyhláseniu. Celkom s ním súhlasím. I mne pripadal ten druhý minimálne zaujímavejší.

Ale vrátim sa späť ku knihe. Čo som nečakala, bolo to, že táto kniha sa netají nadprirodzenom. Upír bol asi prvým slovom knihy... vlastne ma to i trochu šokovalo a nemala som čas sa spamätať, pretože mi na to žiaden čas nezostával. Dej plynul necitlivo rýchlo (!), takže som bola pár strán mierne zmätená. V podstate mi tie úvodné kapitoly pripadali skôr ako keby som čítala knihu pre deti od desať a viac rokov, nie YA knihu, len s malými náznakmi, že cieľová kategória je asi trochu vyššie. To postupne vyprchalo, ako som sa dostávala ďalej, no pocit, že čítam Anitu Blake v trochu mladšom (a nevinnejšom!) prevedení, zostal, hoci tomu hlavná hrdinka dosť drasticky protirečí. Neviem, či som vôbec čítala niečo s ešte infantilnejšou hrdinkou. Evie totižto obľubovalo všetko, čo bolo ružové a trblietavé a jej srdcovkou bol seriál odohrávajúci sa na strednej škole, ktorého hlavným mottom bolo zrejme "každý s každým". Nápadne mi pripomínal Gossip Girl. Dúfam, že sa aspoň dobre obliekali. To bolo ale evidentne zámerom. Sem-tam to vlastne bolo celkom vtipné.

Už dávno ste nezažili poriadnu dávku nadprirodzených bytostí? Prečítajte si Zlodejku duší a nebudete sa môcť sťažovať. Nielen, že vás na prvej stránke dobreže nepokuše upír, navyše sa zoznámite i s vlkolakmi, vílami, strigami, morskými pannami a množstvom iných tvorov, na ktoré sa v prvej časti nenašlo miesto, Zlodejka duše po dlhom-predlhom čase, kedy sa pisatelia YA knihy sústredili len na určitú oblasť nadprirodzena prekračuje všetky hranice a vydáva sa do čarokrásneho neznáma (vnímajte túto vetu ako veľmi poetickú, prosím). A navyše - Európaaa! Konečne žiadne "Evansville, v štáte Kentucky", ale Bukurešť apod...  tento návrat k tradíciam sa mi veľmi páčil.

No čo sa mi nepáčilo vôbec a takmer úplne mi to pokazilo čítanie boli tie hovorové výrazy. Vlastne ani neviem, či boli hovorové pretože o množstve z nich som vôbec nepočula a na druhú stranu som netušila, či by i tie známejšie z nich vôbec niekto používal. Neviem, či boli také otravné aj v origináli, alebo je to prekladom, ale vytáčali ma. A hlavne takú prvú polovicu knihy, kedy sa ešte nič poriadne nedialo. Potom sa už kniha nevenovala tak Evie a jej životu, ale udalostiam. A pri tých nebolo nutné používať slová ako "nikdovato nikdy" alebo "dunst", alebo prinajmenšom "nóó" a "dóóbre".

Zlodejka duší je kniha, ktorá sa číta rýchlo, ľahko, milo... nie je to nič prevratné, no nie je to ani zlé a myslím, že zaujme hlavne mladšieho čitateľa. Pri dystópiach, ktoré zavaľujú súčasný knižný trh, je to pre mňa niečo nové, čerstvé, svieže, a ak ste post-apokalyptickými knihami tiež trochu presýtení, tak vám ju môžem len a len odporúčať, pretože ak nič iné, nájdete v nej trocha bezstarostnosti a niektorým problémom, nad ktorými sa môžete len zasmiať... preto si myslím, že si ju zamiluje i každá teengerka. Síce mi bolo trochu ľúto, že je to opäť ďalšia trilógia... myslím, že by sa to dalo ukončiť i ako stand-alone kniha, a vtedy by som ju asi hodnotila o niečo vyššie... napriek tomu som na druhú časť (ktorá by mala tuším vyjsť už o štyri dni - 2. mája) teším a dúfam, že jej kvalita sa bude niesť minimálne v rovine prvej knihy. 

Hodnotenie: ★★★★★