Skupina študentov elitnej školy Grace pred rokmi bez stopy zmizla na
vysokohorskom končiari Prízrak. Julia s kamarátmi sa vyberú na miesto
opradené strašidelnými legendami. Veci sa im vymknú z rúk hneď na
začiatku výstupu. Čo má za lubom záhadný Paul Forster, ktorý sa k nim na
poslednú chvíľu pridá? Čo znamená desivý nález v starej horskej
chatrči? Kde je ich vodkyňa, Indiánka Ana? A navyše nikto z nich netuší,
že sa schyľuje k nebezpečnej snehovej víchrici...
Napriek tomu, že prvá kniha série Údolie sa mi páčila s výhradami, som sa do čítania púšťala s očakávaním a nadšením. Čakala som príbeh minimálne taký dobrý, ako bola prvá časť - príjemné čítanie, so slabšími a silnejšími stránkami. Kniha sa, podobne ako Hra, rozbiehala trochu pomalšie, čo som už však trochu čakala. Akonáhle sa však dej poriadne začal, nevedela som sa od Katastrofy odtrhnúť. Doslova.
Autorka zas a znova triumfuje postavami, ktoré má dokonale premyslené. Každá má svoj originálny a hlboký charakter, nie je to len nejaký plytký zhluk slov, aby sa hlavní hrdinovia mali s kým rozprávať. To je ďalšia črta tejto knihy - narozdiel od Hry, v Katastrofe (zvyknite si na to, že ich budem asi často porovnávať), rozdiel medzi hlavnou a vedľajšou postavou sa stiera. Všetky postavy sú rovnako dôležité a bez nich by kniha nebol ani zďaleka pútavá, skrátka sa dá povedať, že postavy sú niečím ako nosným pilierom celého Údolia.
Za viac než príjemnú zmenu som považovala to, že tentokrát sme dej nesledovali len z Juliinho pohľadu, v Katastrofe ju vystriedala Katie, ktorá má zaujala už v prvej knihe a nevedela som sa dočkať, až o nej zistím čosi viac a musím povedať, že bolo fascinujúce sledovať, ako sa v priebehu celej knihy mení a vyvíja, robí veci, ktoré by od nej nikto (a možno ani ona sama) nečakal. Už teraz sa neviem dočkať, kto bude rozprávačom (natoľko, nakoľko môže rozprávač v knihe písanej v 3. osobe rozprávačom byť) v ďalšom pokračovaní.
Od minulého dielu postavy pribudli i ubudli. Lepšie povedané - stále tam boli a existovali, no na krátky okamih sa od skupinky odpojili. Za azda najlepšiu z nových postáv považujem Anu, ktorá je úplne fenomenálna. Neuveriteľná. Celej tej knihe dodáva... niečo, niečo, čo neviem pomenovať, no už jej samotná prítomnosť moje hodnotenie podvihla o dobrú hviezdičku vyššie.
A koniec... aké prekvapenie! Vlastne ani koncom nebol, lebo sa nič neukončilo. Možno to bol len môj pocit, no mala som pocit, akoby sme nedostali žiadne odpovede, len pribudlo viac otázok. A čím viac ich bolo, tým viac môj záujem o celý príbeh vzrastal. Zdalo sa, že autorka sa zo svojich chýb poučila a Katastrofa už bola omnoho viac nenútenejšia (ak to tak môžem povedať), než Hra, celé prostredie bolo uveriteľnejšie, dokázala som sa doň viac ponoriť. A navyše som asi až dokonca života viac než dostatočne oboznámená so základmi horolezectva (musela som si vygúgliť horolezecké mačky...). Dúfam len, že séria tak temná, zamotaná, mysteriózna a skvelá zároveň dostane záver, aký si zaslúži. Ak ma moje schopnosti a znalosti z nemeckého jazyka neklamú, do konca prvej sezóny od Katastrofy zostávajú ešte dva diely... a ja sa už neviem dočkať.
Autorka zas a znova triumfuje postavami, ktoré má dokonale premyslené. Každá má svoj originálny a hlboký charakter, nie je to len nejaký plytký zhluk slov, aby sa hlavní hrdinovia mali s kým rozprávať. To je ďalšia črta tejto knihy - narozdiel od Hry, v Katastrofe (zvyknite si na to, že ich budem asi často porovnávať), rozdiel medzi hlavnou a vedľajšou postavou sa stiera. Všetky postavy sú rovnako dôležité a bez nich by kniha nebol ani zďaleka pútavá, skrátka sa dá povedať, že postavy sú niečím ako nosným pilierom celého Údolia.
Za viac než príjemnú zmenu som považovala to, že tentokrát sme dej nesledovali len z Juliinho pohľadu, v Katastrofe ju vystriedala Katie, ktorá má zaujala už v prvej knihe a nevedela som sa dočkať, až o nej zistím čosi viac a musím povedať, že bolo fascinujúce sledovať, ako sa v priebehu celej knihy mení a vyvíja, robí veci, ktoré by od nej nikto (a možno ani ona sama) nečakal. Už teraz sa neviem dočkať, kto bude rozprávačom (natoľko, nakoľko môže rozprávač v knihe písanej v 3. osobe rozprávačom byť) v ďalšom pokračovaní.
Od minulého dielu postavy pribudli i ubudli. Lepšie povedané - stále tam boli a existovali, no na krátky okamih sa od skupinky odpojili. Za azda najlepšiu z nových postáv považujem Anu, ktorá je úplne fenomenálna. Neuveriteľná. Celej tej knihe dodáva... niečo, niečo, čo neviem pomenovať, no už jej samotná prítomnosť moje hodnotenie podvihla o dobrú hviezdičku vyššie.
A koniec... aké prekvapenie! Vlastne ani koncom nebol, lebo sa nič neukončilo. Možno to bol len môj pocit, no mala som pocit, akoby sme nedostali žiadne odpovede, len pribudlo viac otázok. A čím viac ich bolo, tým viac môj záujem o celý príbeh vzrastal. Zdalo sa, že autorka sa zo svojich chýb poučila a Katastrofa už bola omnoho viac nenútenejšia (ak to tak môžem povedať), než Hra, celé prostredie bolo uveriteľnejšie, dokázala som sa doň viac ponoriť. A navyše som asi až dokonca života viac než dostatočne oboznámená so základmi horolezectva (musela som si vygúgliť horolezecké mačky...). Dúfam len, že séria tak temná, zamotaná, mysteriózna a skvelá zároveň dostane záver, aký si zaslúži. Ak ma moje schopnosti a znalosti z nemeckého jazyka neklamú, do konca prvej sezóny od Katastrofy zostávajú ešte dva diely... a ja sa už neviem dočkať.
Hodnotenie: ★★★★★
That's where the aurawave and its force as a TENS pain sensation allayer can aid the torso to dismissal instinctive" painkillers" called endorphins, which helps the wit to change how it perceives the sense datum. Put merely, it's a TEΝS painfulnеss rеlief- a gimmiсk that's intentional to intercept the physical structure's annoyance signals received by the mentаlіty to moԁification how
ReplyDeleteit perceives the ѕеnse datum.
My webpage :: aurawave pain relief
My website: Aurawave Tens