Je tmavé…
Leží uprostred pustatiny…
A skrýva strašné tajomstvo...
Noví
študenti Grace College oslavujú príchod do školy zoznamovacím večierkom.
No čoskoro si Julia s kamarátmi uvedomia, že v údolí uprostred
kanadských hôr sa dejú čudné veci. Prečo je v okolí školy toľko tabuliek
so zákazmi? A prečo sa údolie nedá nájsť na Google Earth? Situácia sa
vyhrotí, keď pred očami Juliinho brata skočí do Zrkadlového jazera akési
dievča, ktoré vír okamžite stiahne pod vodu. Ale Robertovi nikto neverí
– dokonca ani Julia. Ešte netuší, že v údolí vyjdú na povrch temné
tiene minulosti, ktoré považovala za uzavreté.
Ja to proste musím povedať - táto kniha je PSYCHO! A má dokonalé (miestami až príliš dokonalé a trošku preexponované) prostredie pre detektívku - elitná škola Grace College kdesi v kanadskom zapadákove. Hory, skaly, zima a ak chcete zdúchnuť, musíte si počkať na autobus... niet lepšieho miesta, kde by sa mohla odohrať mysteriózna vražda. A každý jeden zo študentov by mohol byť páchateľom... to bola moja teória, keď som pekne zaradom podozrievala okolo desať osôb, vylúčiac tú predchádzajúcu, keď vyšlo najavo niečo nové, a znova ju berúc do úvahy, keď som sa dozvedela niečo iné. Nakoniec to aj tak bol niekto, na koho som v tom pátračskom víre úplne zabudla. Slečna Marplová by zo mňa bola sklamaná.
Za hneď prvé pozitívum považujem to, že kniha je napísaná v tretej osobe. Skúste mi vymenovať aspoň tri YA, ktoré nie sú napísané v prvej osobe, z pohľadu hlavnej ženskej hrdinky (a tá sa potom zamiluje a zachráni svet, ale to je vedľajšie)... ak sa vám to aj podarí, nielenže získate moje uznanie, ale zistíte aj, že ich veľa nie je. V dnešnej dobe sa tretia osoba už skrátka tak nenosí, ale ak vám po čase začne liezť na nervy, knihu ako je táto uvítate ako ja, navyše aj vďaka pár kapitolám z pohľadu Juliinho brata Roberta, ktorý je mimochodom nadpriemerne inteligentným dieťaťom (takí v podstate majú byť všetci na Grace College, ale... no... ostaňme pri tom, že Robert je taký malý génius), a tak mu za pár sekúnd dopnú veci, ktoré si ja musím prečítať päťkrát a keď ich ani potom nepochopím, čítať ďalej.
Tiež sa mi páčilo prostredie. Spočiatku som síce bola sklamaná - pri informáciách o knihe som čítala "z nemeckého originálu" a podľa úvodných stránok sa kniha nachádza v Kanade, pričom ja by som tak veľmi uvítala nejakú číro nemeckú knihu zasadenú niekde v Čiernom lese alebo v Šlezvicku-Holštajnsku alebo kdekoľvek inde! Eurázijský nadšenec sa vo mne skrátka nezaprel, no postupom času mi to prestalo tak veľmi vadiť, až mi to prestalo úplne a nakoniec som z neho bola úplne uchvátená, hoci viac by som asi bola, keby boli opisy autentické. Neberiem to ako chybu knihy, ktorá tým vôbec neklesla na kvalite... takéto veci si všímam len ja.
V Hre sa stretávame s obrovským množstvom postáv (slovo obrovské je možno trochu prehnané, no bolo ich dosť veľa), čo nie je nezvyčajné, berúc do úvahy, že sa jedná o detektívku a pár podozrivých predsa mať musíme. Pre mňa však boli práve vedľajšie postavy tým, čo ma zaujalo - každá bola čímsi jedinečná, robiac celý ten stredoškolský svet o niečo reálnejším, skutočnejším, bližším. Každá z nich bola niečím typická, mala niečo, čo ju odlišovalo od tých ostatných, a tak sa vytvorila skupinka nevšedných mladých ľudí, z ktorých vám musela byť blízka aspoň jedna, aspoň jednu z ich vlastností ste mohli nájsť i vo svojom živote či bezprostrednom okolí, a za to dávam knihe obrovský palec (môj palec je vlastne dosť zakrpatený, no pre efekt to hádam bude stačiť) hore.
Ale čo mi vadilo bolo to, že autorka sa občas snažila prispôsobiť knihu mladšej generácii spôsobom, ktorý mi nepripadal tak šikovne zvolený a na niektorých miestach mi to pripadalo odveci (dovolím si použiť tento slangový výraz). Skrátka mi prišlo mierne prehnané, že na elitnej škole plnej výnimočne nadaných študentov i tí študenti, ktorí by mali zodpovedať za mladšie ročníky a ísť im príkladom sa otvorene vyjadria, že "Grace je škola ako každá iná - sex, drogy"... možno sa len prebudilo moje hlboko zakopané puritánske ja, no nebola to jediná situácia, kde mi tento "teenegerský lifestyle" pripadal vsunutý len tak, aby sa kniha aspoň nejako odlišovala od tých pre deti.
Hru však nemôžem hodnotiť zle, pretože čítanie som si užila - bola som vydesená na miestach, kde som vydesená byť mala, šokovaná a prekvapená na miestach, kde som šokovaná a prekvapená byť mala, nadšená na miestach, kde som nadšená byť mala. Po epilógu, ktorý paradoxne nič nekončil, len načínal, na konci knihy, som stále i po poslednej stránke zostala oboznámená len s časťou temnej mystérie, prenasledujúcej súrodencov Frostovcov v Údolí - a úroveň prvej knihy tejto série je pre mňa dosť, aby som sa s očakávaním a napätím pustila i do druhého dielu.
Hodnotenie: ★★★★★
Tiež sa mi páčilo prostredie. Spočiatku som síce bola sklamaná - pri informáciách o knihe som čítala "z nemeckého originálu" a podľa úvodných stránok sa kniha nachádza v Kanade, pričom ja by som tak veľmi uvítala nejakú číro nemeckú knihu zasadenú niekde v Čiernom lese alebo v Šlezvicku-Holštajnsku alebo kdekoľvek inde! Eurázijský nadšenec sa vo mne skrátka nezaprel, no postupom času mi to prestalo tak veľmi vadiť, až mi to prestalo úplne a nakoniec som z neho bola úplne uchvátená, hoci viac by som asi bola, keby boli opisy autentické. Neberiem to ako chybu knihy, ktorá tým vôbec neklesla na kvalite... takéto veci si všímam len ja.
V Hre sa stretávame s obrovským množstvom postáv (slovo obrovské je možno trochu prehnané, no bolo ich dosť veľa), čo nie je nezvyčajné, berúc do úvahy, že sa jedná o detektívku a pár podozrivých predsa mať musíme. Pre mňa však boli práve vedľajšie postavy tým, čo ma zaujalo - každá bola čímsi jedinečná, robiac celý ten stredoškolský svet o niečo reálnejším, skutočnejším, bližším. Každá z nich bola niečím typická, mala niečo, čo ju odlišovalo od tých ostatných, a tak sa vytvorila skupinka nevšedných mladých ľudí, z ktorých vám musela byť blízka aspoň jedna, aspoň jednu z ich vlastností ste mohli nájsť i vo svojom živote či bezprostrednom okolí, a za to dávam knihe obrovský palec (môj palec je vlastne dosť zakrpatený, no pre efekt to hádam bude stačiť) hore.
Ale čo mi vadilo bolo to, že autorka sa občas snažila prispôsobiť knihu mladšej generácii spôsobom, ktorý mi nepripadal tak šikovne zvolený a na niektorých miestach mi to pripadalo odveci (dovolím si použiť tento slangový výraz). Skrátka mi prišlo mierne prehnané, že na elitnej škole plnej výnimočne nadaných študentov i tí študenti, ktorí by mali zodpovedať za mladšie ročníky a ísť im príkladom sa otvorene vyjadria, že "Grace je škola ako každá iná - sex, drogy"... možno sa len prebudilo moje hlboko zakopané puritánske ja, no nebola to jediná situácia, kde mi tento "teenegerský lifestyle" pripadal vsunutý len tak, aby sa kniha aspoň nejako odlišovala od tých pre deti.
Hru však nemôžem hodnotiť zle, pretože čítanie som si užila - bola som vydesená na miestach, kde som vydesená byť mala, šokovaná a prekvapená na miestach, kde som šokovaná a prekvapená byť mala, nadšená na miestach, kde som nadšená byť mala. Po epilógu, ktorý paradoxne nič nekončil, len načínal, na konci knihy, som stále i po poslednej stránke zostala oboznámená len s časťou temnej mystérie, prenasledujúcej súrodencov Frostovcov v Údolí - a úroveň prvej knihy tejto série je pre mňa dosť, aby som sa s očakávaním a napätím pustila i do druhého dielu.
Hodnotenie: ★★★★★
