RECENZIA Ruta Sepetysová: Medzi odtieňmi sivej

Tuesday, April 17, 2012

V hĺbke zimy som konečne pochopil,
že vo mne spočíva nepremožiteľné leto.
(Albert Camus)

Písať recenziu na takú silnú knihu akou je táto je pre mňa naozaj ťažké. Napísať dobrú recenziu na takúto emotívnu knihu je nemožné. Obzvlášť, keď musím mať na pamäti, že udalosti, ktoré sú opisované v tejto knihe sa skutočne stali. Čítať knihu z obdobia vojny (či už prvej svetovej, alebo druhej) je vždy namáhavé. Emócie a myšlienky, ktoré sa vám preháňajú hlavou vo chvíľach, keď pohoršene, či nechápavo krútite hlavou nad krutosťou doby, sú jednoducho nepopísateľné. Nenapodobiteľné.
Táto kniha vo vás vzbudí všetky skrývané pocity, o ktorých ste nemali ani potuchy, že sa vo vás nachádzajú. Len čo pretočíte poslednú stránku knihy, neostane vo vašom vnútri nič, čo by nebolo zlomené, nešťastné, nepochopené, nelamentovalo nad osudom, ktorý postihol všetkých v tej dobe. Budete nadávať, budete preklínať všetkých v knihe a lamentovať nad nespravodlivosťou tohto sveta.
Počas čítania tejto knihy som mala chuť niekoľko krát ju zatvoriť a nikdy viac ju neotvoriť. Nebola to zvedavosť, ktorá ma donútila ju znovu chytiť do rúk. Nebol to ani pocit, že ju jednoducho nemôžem nechať rozčítanú. Bol to pocit zadosťučinenia, kedy som nemohla myslieť na nič iné, len na to, aké ťažké to Lina a jej rodina mali. A predsa sa nikdy nevzdali.
Táto kniha vás prinúti zamyslieť sa nielen nad sebou, ale hlavne nad svojim životom. Donúti vás začať si vážiť to, čo máte. A byť za to vďačný. Niekedy človek takéto „prebudenia“ zo stereotypu života potrebuje. Ako soľ, ako vodu, či vzduch. Aby si uvedomil, čo súčasná pohodlnosť, ktorú má a bez ktorej si nevie predstaviť život, stála.
To, čo sa nachádza v tejto knihe sa nedočítate, ani nenaučíte v žiadnej stredoškolskej učebnici dejepisu. Neviem či som bola jediná, ale v škole som príliš veľký pozor nedávala. Obzvlášť, keď sa jednalo o dejiny druhej svetovej vojny. O tie strašné veci, ktoré sa tam diali. Kto by už len túžil po tom počúvať o všetkých hrôzach, ktoré nacisti robili? A kto by sa ich chcel učiť? Niekde na konci knihy však pochopíte, že skrývať sa pred tým nemá zmysel. A prichytíte sa pri tom, ako budete Line a jej rodine držať palce. A niekde tam si uvedomíte, kde skutočne spočíva sila ľudského ducha.

Hodnotenie: ★★★★★

once upon a time

ich meno je Norah a Coccinelle
ich revírom sú YA knihy
zabudla som, ako to ide ďalej

Categories

Archives