RECENZIA Enja Rúčková: Risknem to s punkerom

Saturday, May 19, 2012

Maturantka Tina má pocit, že jej život uviazol na mŕtvom bode. Pociťuje potrebu zažiť niečo nevšedné, a tak sa ocitne na koncerte punkrockovej kapely. V chalanovi, ktorý sedí za bicími, spopzná svojh bývalého suseda. Ten obracia jej svet hore nohami, vťahuje ju do víru punkovej energie a slobody, no prináša so sebou aj riziko a nebezpečenstvo. Je teda iba na Tine, či sa rozhodne stiahnuť do kúta alebo sa poddá svojmu srdcu. Bude v jej prípade platiť, že risk je zisk?

Už od chvíle, čo som túto knihu chytila do ruky, som vedela, že to nie je nič pre mňa. Väčšinou som celá nadšená zo slovenských kníh a z tých contemporary ešte viac, ale... nuž. V prvom rade však treba knihe uznať, že zachytila naše slovenské prostredie naozaj reálne a detailne, bez akýchkoľvek prikrášlení či pomýlených predstáv, čo ma dovádza k mienke, že Enja Rúčková je buď vekovej kategórie svojich postáv, alebo má veľmi dobré informácie z prvej ruky, alebo má skrátka na svoju mladosť veľmi živé spomienky. Je to jeden z dôvodov, prečo si veková kategória, na ktorú kniha mieri, určite zamiluje, pretože celé to prostredie je jej až neuveriteľne blízke. A netreba zabudnúť dodať, že je to napísané naozaj veľmi dobre a v rámci svojho žánru očakávania určite splnilo - vo mne to však až taký dobrý dojem nezanechalo.

Už po pár stranách som vedela povedať, čo sa stane na konci a akým smerom sa kniha bude vyvíjať. Nemýlila som sa, a to pri predpovedaní deja kníh bývam väčšinou mimo. Vývin ďalších udalostí bude určite aspoň nejasne samozrejmý každému, a preto je dôležité to, čím to autor okorení. To bol ten kritický moment, a práve to korenie mi nepripadalo také zaujímavé a strhujúce, aké by podľa mňa dobrá kniha mať mala. No to by až tak nevadilo, pretože kniha bola i tak pútavá v rámci normy, no hlavným kameňom úrazu pre mňa bola hlavná postava, Tina. Mala potenciál. Mohla by z nej byť postava, ktorú by som si obľúbila, no ako príbeh plynul, mimovoľne som si ju zaradila k nezáživným a nepochopiteľným hrdinkám typu istá Bella, a tie ja rozhodne nevyhľadávam. Možno som čítala až príliš veľa kníh so silnými hrdinkami a príliš som si na ne zvykla, až tak, že som zabudla, že existujú i ich presné opaky, pri ktorých máte chuť otrieskať si hlavu o stenu. Alebo o ňu otrieskať tú knihu, whatever.

Zabudnime však na Tinu. Sústreďme sa napríklad na jej vzťah s punkerom. To bol tiež jeden z vzťahov podľa šablónky istej Belly a Edwarda, až na malé odchýlky a absenciu paranormálnej zložky. Absurdné dialógy, nehynúca láska, príliš veľa fenyletylamínu. A to ma nebavilo, pretože to bolo neoriginálne, patetické, malo to na viac. V knihe niekoľkokrát v rôznych variáciách odozneli vety ako "Žeby Džony žiarlil?" alebo "Netušila, ako je možné, že má na ňu taký vplyv". Úplne to zaklincovalo "Mala by si sa ma báť, nie ma ľúbiť". Chcela som sa vyhodiť z okna, no potom som si povedala, že na mňa nejaká kniha nemôže mať taký silný vplyv (ako Džony na Tinu a opačne).

Ako kladnú stránku však hodnotím tých pár strán obetovaných domácemu násiliu. Myslím, že to bola jedna z tých pozitívnejších aspektov knihy, berúc do úvahy hlavne to, že kniha sa venovala úplne niečomu inému, a napriek tomu, že o tejto problém sa v knihe zavadilo len povrchne, rozpracovaný bol dobre.

Dvojsečným mečom bola práve tretia osoba, z ktorej bola kniha prerozprávaná. Jednak som sa kvôli tomu nedokázala tak ponoriť do Tininej postavy a možno preto mi prišla taká ťapa a taká nelogická (je však možné, že ak by to bolo napísané z jej pohľadu, bolo by to ešte horšie), no na druhú stranu sme sa dozvedeli i o myšlienkach iných postáv zároveň. Jednotlivé perspektívy však skákali jedna cez druhú a to vedelo byť mätúce... no na druhú stranu ma i potešilo, že viem viac o každej z postáv.

Risknem to s punkerom bolo napísané pekne, milo, realisticky, v norme zaujímavo, plné navzájom sa líšiacich postáv a celkovo... nebolo to také zlé, no nemôžem povedať, že by som z toho ostala nadšená, uvažujúc len a len nad tým, čo sa v knihe odohralo; nemôžem ani povedať, že by sa mi to veľmi páčilo, ale ani to, že by sa mi to výhradne nepáčilo, hoci, ako som spomínala na začiatku, nespadalo to priamo do žánru kníh, ktoré by som vyhľadávala alebo bezuzdne zbožňovala. Skrátka priemer, ktorý poteší, no nechytí presne tak, ako by ste si želali, a hoci v istých okamihoch sa mi kniha páčila, v iných to bolo presne naopak, a tak ju nemôžem radiť ku knihám, ktoré by som si rada niekedy prečítala znova.
Hodnotenie:

Comments

3 Comments

RSS
  1. Hmm. Neznie to úplne zle, ale je dosť kníh, ktoré by som si prečítala radšej.:) Takže dík za recenziu.^^

    ReplyDelete
  2. Musím s teobu súhlasiť. Bol to taký ten horší priemer ... Pekne napísaná recenzia

    ReplyDelete
  3. Dievča, kde si doteraz s týmto blogom bola? :O Skvelý blog, skvelé recenzie (RECENZIE! Nie prepis deja zakončený odstavcom "Môj názor"), skvelý štýl! *odkažite pridáva medzi svojich blogrollových obľúbencov*

    ReplyDelete

once upon a time

ich meno je Norah a Coccinelle
ich revírom sú YA knihy
zabudla som, ako to ide ďalej

Categories

Archives