RECENZIA Kristin Cashore: Ohnivá (Sedem kráľovstiev #2)

Monday, May 14, 2012

Nezapierajte, určite už každý z vás videl nejakú telenovelu. Či už z vlastného popudu, alebo ste tej mánii prepadli, keď vás počas leta strážila babka. A aj keby nie, určite viete, že zápletky v telenovelách vedia byť absurdné a až šialene nereálne. A ak si dobre spomínam, nie až tak zriedkavo sa v nich objavuje jeden motív - jedna z postáv si v šatníku vystavala oltárik so sviečkami (zapálenými 24/7! V skrini!) a fotkou toho-ktorého jej milovaného (alebo zosnulého?).

Po dočítaní Výnimočnej som nemala ďaleko k tomu, aby som si v skrini spravila rovnaký oltár, venovaný Kristin Cashore. No a čo, že by som si podpálila všetko oblečenie. Ak kvôli tomu do tla nevyhorel žiadny dom v telenovelách, nemôže sa to stať ani mne. Len akési zvyšky zdravého rozumu, o ktorých som ani netušila, že ich ešte mám zachované, mi niečo také spraviť zakázali. Lenže potom prišla Ohnivá a pre mňa už nie je žiadnej záchrany. Naveky ostanem šialene zamilovaná do nej, do jej postáv, myšlienok, deja a všetkého iného, čo sa na knihách dá obdivovať... a tiež do všetkých ostatných kníh Kristin Cashorovej. A sviečky, ktoré neuveriteľne prefíkane skryjem vo svojej skrini budú horieť večne (až kým ich neobjaví José, Ferdinando alebo Romualdo).

A teraz už vážne... Ohnivá je neuveriteľná kniha. Neuveriteľne, dych vyrážajúco dobrá, ak mám byť presná. Nesie sa v rovnakej stredovekej atmosfére, ako Výnimočná, za siedmimi kráľovstvami (áno, za siedmimi kráľovstvami! Naozaj tam ešte niečo je!), zasadená o pár rokov pred dejom prvej knihy (takže žiadna Katsa ani Po, bohužiaľ... smútok vás však rýchlo prejde, lebo postavy Ohnivej sú rovnako zamilovaniahodné ako postavy jej predchodkyne) s celkom novými postavami (teda... až na jednu. Nebudem prezrádzať viac, no všetkým, čo čítali Výnimočnú, padne sánka už pri prológu a ak sú vaše fyziologické reakcie podobné mojim, ešte chvíľu po jeho dočítaní sa nebudete vedieť pozviechať). Navyše som zistila, že Kristin Cashore má jednu úžasnú vlasnosť. Stačia jej obyčajné slová na to, aby dokázala vyvolať emócie rovnako silné, ako niečo, čo vidíte na vlastné oči, naštartuje vašu fantáziu neuveriteľným spôsobom, akým sa to u mňa nepodarilo ešte žiadnemu inému autorovi. Dokáže šokovať, ohúriť, a zlomiť vám srdce tak, až máte pocit, že sa už nikdy nedáte dohromady. Pretože, a to by ste mali vedieť, ak sa so svojimi postavami nehrala už v prvej knihe, v tejto je vyslovene krutá, tvrdá, vyráža dych. Nie som si istá, či jej budem vedieť niektoré veci odpustiť, no zároveň ku knihe neodmysliteľne patria. Predostierané sú nám vlasnosti o nič odlišnejšie v ňou vymyslenom svete, než v tom našom. Láska a neha, no i nepredstaviteľná krutosť, v ešte väčšom rozsahu, než v prvej knihe. Ak i máte útlocitný žalúdok, nepocítite to, pretože to všetko je vyvažované jemnosťou a vľúdnosťou, ktorej bude stačiť len pár sekúnd na to, aby dobyli vaše srdce.

Čo sa týka hlavnej hrdinky... nuž, Vatra. Neviem, či sa k nej dá povedať niečo viac, či sa to dá mimo knihy akosi presne vystihnúť. Je to presne taká postava, aká sa od Kristininých kníh dá očakávať - silná, odvážna, bohémska, a napriek tomu reálna, ženská, citlivá. Vystupuje z radu slabých postáv túžiacich po láske a zaraďuje sa medzi jedny z najsilnejších hrdiniek v literatúre vôbec, ostávajúc však stále v rovine, pri ktorej sa o ňu môžete oprieť, nájsť v nej vzor nie v ako nereálne vykonštruovanom idole, no skôr v dokonale zachytenom obraze ženy, ktorá si prešla horšími vecami, než si vôbec dokážeme predstaviť. Nie je ani biela, ani čierna... pohybuje sa po stupnici šedej, ako každá postava z knihy. A v Ohnivej boli prepracované ešte lepšie a dokonalejšie, ako postavy Výnimočnej, bolo im venovaného omnoho viac priestoru a ja som len žasla... počas celej knihy som vlastne nerobila nič iné, len som žasla alebo plakala, a potom som už nevládala a len som nemo a dojato civela na stránky, v nemom úžase obdivovala talent Kristin Cashore, aký sa len tak nevidí a po posledných slovách som ešte hodnú chvíľu nebola schopná robiť nič iné, než nad knihou uvažovať.

Jedno z prekliatí naozaj dobrých kníh je to, že človek o nich nikdy nevie veľa napísať, čo platí minimálne v mojom prípade. V hlave má tak veľa pocitov, ktoré je však len ťažko pretransformovať do viet, bez toho, aby prezradil čokoľvek podstatné z knihy a pokazil by tak zážitok ostatným (ak by to pri Ohnivej niekto spravil mne, verte, nebola by som schopná tak rýchlo mu odpustiť). Tak je to so mnou i teraz - i pár dní po dočítaní sa nezmôžem na nič, len na užasnutý obdiv - a na odporúčanie pre každého, aby si Ohnivú prečítal a to rýchlo, pretože kníh tak dobrých, ako je táto, sa nájde len málo, a keď už sa vyskytnú, zaslúžia si tak veľa pozornosti, koľko len môže kniha dostať.

Hodnotenie: 

Comments

5 Comments

RSS
  1. Ohnivá bola dokonca lepšia než Výnimočná. Odo mňa získala päť hviezdičiek a nemohla som sa od nej odtrhnúť. Proste jedinečná kniha. :)

    ReplyDelete
  2. neskutocne velmi sa tesim na Bitterblue kupila by som si ju aj po anglicky ale ked uz mam dva diely po slovensky nejako to vydrzim :/

    ReplyDelete
  3. Presne, Výnimočná bola geniálna, ale OHNIVÁ! Môžeme uctievať spolu.;D ♥

    ReplyDelete
  4. Tak tuhle sérii si po těch všech pozitivních ohlasech prostě musím přečíst!!
    Moc k tomu nemám co říct, nečetla jsem, možná tak, že mi padá tlamička po té spoustě chvály. Prostě... must have, a že to málokdy říkám o sériích, které jsem si nenašla v knihovně/knihkupectví/někde sama s tím, že "tohle mě určitě bude bavit", nebo které mi nestrčila před obličej kámoška.
    A má krásnou obálku. :)

    ReplyDelete
  5. neviete kde sa to dá stiahnut? ohnivú myslím :)

    ReplyDelete

once upon a time

ich meno je Norah a Coccinelle
ich revírom sú YA knihy
zabudla som, ako to ide ďalej

Categories

Archives