RECENZIA Veronica Roth: Divergencia (Divergencia #1)

Chicago, ďaleká budúcnosť. Beatrice Priorová žije v spoločnosti rozdelenej na päť frakcií. Na rozhodovacej ceremónii si všetci šestnásťroční vyberajú frakciu, ktorej zasvätia zvyšok života. Beatrice má len dve možnosti: zostať so svojou rodinou, alebo ju navždy opustiť, aby mohla byť sama sebou. Rozhodnutím napokon prekvapí všetkých vrátane seba. Zmení si meno na Tris a usiluje sa obstáť v tvrdej konkurencii, aby si vybojovala miesto v novom živote. Hľadá skutočných priateľov a zamotáva sa do vzťahu s chvíľami neodolateľným, inokedy neznesiteľným chlapcom. Keď Tris objaví sprisahanie, ktoré môže zničiť jej navonok dokonalú spoločnosť, záhadná schopnosť jej buď pomôže zachrániť ľudí, ktorých miluje, alebo...

 Vydavatelia nám v poslednej dobe servírujú dystópiu ako na bežiacom páse, predostierajú nám plno autorov snažiacich sa priživiť zo slávy Hry o život. Nič nové pod slnkom, takisto ako fakt, že neskutočné množstvo z tých kníh sa na slovenský trh vôbec nedostane. Preto by sme mohli predpokladať, že keď už sa do slovenčiny niečo preloží, tak to nebude len kvôli tej nádhernej, úžasnej, dokonalej, dych berúcej obálke, akú Divergencia bez akýchkoľvek pochýb má. No je to skutočne pravda...? (Túto mysterióznu rečnícku otázku som si nemohla odpustiť. A že som to ja, tak si na ňu i odpoviem.) Po jej prečítaní môžem spokojne povedať - áno, je to pravda.

Veronica Roth v Divergencii vytvorila úžasný svet. Koncepcia piatich frakcii ma úplne nadchla a potom sa mi už kniha nemohla nepáčiť, aj keby som chcela. A verte mi, pri Divergencii niečo také rozhodne chcieť nebudete. A ešte jedna vec, ktorá sa vylučuje s Divergenciou - nuda. Tá je totiž to posledné, čo by vám kniha mohla ponúknuť. Je totižto nasiaknutá akciou takmer až od prvej stránky a Veronica Roth vôbec nepoľavuje! Od frakcie, ktorú si Tris vybrala, sa ale už tak trochu dá očakávať, že ponúkne množstvo akcie a nečakaných zvratov, ktoré budete ledva zvládať spracovať.

No napriek tomu, že knihu nemôžem hodnotiť inak, než pozitívne, pretože v podstate mala úplne všetko, čo by dobrá kniha mať mala a ak by som sa zamyslela nad tým, čo mi na knihe vadilo, asi by som na nič duchaplné neprišla, a i napriek tomu, že som takmer štyri hodiny bez prestania čítala, až kým som sa nedostala a potom som si vyčerpaná ľahla do postele a ráno sa zobudila s kruhmi pod očami, akosi to pre mňa nebolo to pravé orechové a nemôžem jej dať plných päť hviezdičiek, hoci na to nemám veľmi pádne dôvody... ak sa za pádne dôvody označuje to, že Tris mi niekedy liezla na nervy (naozaj len výnimočne. Hlavne keď SPOILER rozmazávala svoj prestup) a sprvu nebola divergencia poriadne vysvetlená a ja som tak celkom nevedela, prečo by to malo byť také nebezpečné a prečo sa jej Tris tak neuveriteľne bojí, keď o nej v podstate nič nevie  KONIEC SPOILERU, či to, že pri všetkej tej akcii mi tam príležitostne chýbalo bližšie rozvedenie charakterov, pocitov. To by sa dalo nazvať maximálne chybičkami krásy, nie niečím, čo by mi na knihe tak výrazne prekážalo. Preto ak váhate nad tým, či dať Divergencii šancu - rozhodne jej ju dajte. Určite vás dostane a na konci budete a) len nemo vyvaľovať oči b) mať chuť otrieskať tú knihu niekomu o hlavu (je ale dosť hrubá, aby ste niekomu náhodou neprivodili otras mozgu...). Tak sa knihy proste neukončujú! No minimálne sa tak zaisťuje, že ten, kto si už prečítal prvú časť, si druhú ujsť rozhodne nenechá.

Hodnotenie: ★★★★★