RECENZIA Scott Speer: Immortal City (Immortal City #1)

Tuesday, May 8, 2012

Vo svete, kde žije Maddy, sú anjeli obrovským hitom. Zaplavujú televízne obrazovky, obálky časopisov, billboardy, sú tvárami úspešných reklám a kampaní. A keď začínajú ľudia uctievať anjelov, vyčísľuje sa i hodnota ľudského života...

Scott Speer je režisér videoklipov. Režisér. Videoklipov. A chodí s Ashley Tisdale. To je tá ružová z High School Musical (áno, uvedomujem si, že spomenutím High School Musical, dokonca nejasnej znalosti postáv tento blog práve prišiel o všetku serióznosť, ktorú by kedy mohol získať). Nečudujte sa mi, že som od tejto knihy nič svetoborné nečakala. Napriek pochybnostiam, s ktorými som sa vrhala do čítania, mi však obočie vylietalo vyššie a vyššie... pretože Scott Speer je buď prekvapivo nadaný spisovateľ, ktorý zakotvil pri nesprávnej profesii, alebo je multitalentovaný, alebo mu tú knihu skrátka napísal niekto iný.
Pôsobenie v Hollywoode mu však pri tejto knihe bolo obrovskou výhodou. Totižto - v Immortal City sú anjeli obrovskou senzáciou. Celebrity známe po celom svete, ktorým sú venované noviny a televízne kanály, rozoberajúce veci typu "kto sa objavil na včerajšej párty", "kto s kým" a tak ďalej a tak ďalej, a práve tým, že Speerovi je to predsa len o niečo bližšie, než "bežnému smrteľníkovi", získala kniha na autenticite - práve táto enormná sláva anjelov nebola dielom niekoho, kto len háda, ako taký život asi môže vyzerať, no skutočná a uveriteľná.
Na druhú stranu, ľahko by sa z toho mohlo stať niečo, čo na knihách  neznášam - akási sebestrednosť, presvedčenie, že anjelmi je posadnutý celý svet. Tomu sa Immortal City vyvarovalo takisto. Už len samotný fakt, že všetka mánia ide akosi mimo Maddy, skôr nezaujatej leskom anjelského sveta, dodáva knihe punc hodnovernosti.
Na svoju počiatočnú skepsu som teda veľmi rýchlo zabudla a netrvalo mi dlho, kým som sa do knihy úplne zahĺbila, je skutočne chytľavejšia, než by som bola čakala. A ešte niečo - nikdy by som nepovedala, že túto knihu písal chlap. Až príliš... poznal svoje postavy. Hoci, Jackson bol skôr výnimka. Od začiatku som nevedela, čo si o ňom mám myslieť. Bol taký... nijaký. Jeho slová, reakcie mi neprezrádzali nič o tom, aký je. Skôr jedna z tých postáv, ktoré spravia to, čo sa od nich očakáva, aby pekne zapĺňali stránky príbehu, no nakoniec o nich neviete nič povedať. Neskôr sa už síce ako-tak sformoval, no chvíľu som z neho mala naozaj nepríjemný pocit.
A keď sa nakoniec Maddy a Jackson stretli... nuž, viete si predstaviť. Niektoré veci sa skutočne dali predvídať už od úplného začiatku a čo sa týkalo romantickej zápletky, na mňa bola príliš sladká, nikoho neprekvapila a scény sa príliš podobali na to, o čom som už nespočetne veľakrát čítala v iných knihách. Svetlým momentom však bolo to, že dej dopredu neťahali len oni dvaja. To, že sa pod osudovou láskou Maddy a Jacksa (no prosím) črtalo niečo temnejšie a nebezpečnejšie, sa postaralo o môj pretrvávajúci záujem. A chvalabohu, konečne sa niekto pri písaní knihy o anjeloch aspoň trochu držal Biblie a nepísal hlúposti. Reflektory a blesky fotoaparátov síce so starozákonnou verziou anjelov veľa spoločné nemajú, no v Immortal City boli omnoho bližšie tej klasickej verzie o anjeloch, než v iných anjelských knihách, s ktorými som sa doteraz stretla, hoci ich veľa nebolo. Keď jedna z postáv schytila do rúk Bibliu a začala hľadať priamo v nej, mala som chuť plesať. (A keď sa J. spýtal M., či si s ním nechce zalietať, mala som chuť vyskočiť z okna a zúfalo vykríknuť, kde sú strážni anjeli teraz.)
Ako som sa prelúskavala stredom, môj záujem sa držal kdesi v norme a koniec ma... sklamal i potešil zároveň. Sklamal, pretože som od vyriešenia kriminálnej zápletky očakávala viac. Autor síce splnil svoj zámer - vinníkom ma absolútne prekvapil. No hneď, ako opadlo prekvapenie, nahradilo ho mierne sklamanie, ktoré však nemôžem detailnejšie popísať bez toho, aby som prezradila kľúčové momenty v knihe, no pripadalo mi to mierne... pritiahnuté za vlasy. Možno by som to nevnímala tak negatívne, keby bola táto časť príbehu rozvedená viac a podrobnejšie.
Posledných pár strán to však pre mňa vylepšilo, pozitívne ma prekvapili a nedočkavo naladili na pokračovanie. Navyše, ak sú fámy pravdivé, myšlienky Immortal City sa už chytili tvorcovia seriálov ako napríklad The Vampire Diaries či Gossip Girl (čo osobne vítam omnoho viac, než by som vítala filmové spracovanie), preto môžeme hádam očakávať anjelov i na "malom plátne" .
Hodnotenie:

Comments

2 Comments

RSS
  1. Ja to skutočne nechápem. Všetky úžasné knihy, čo vychádzajú v angličtine - úplne novinky a už to má toľko ľudí prečítané. Ako to robíte?

    Tamto len tak na okraj. Pekná recenzie, určite sa posnažím nejak k tomu dostať aspoň cez víkend :D

    ReplyDelete
  2. To neznie zle, dobrá recenzia.:) Možno si to raz prečítam...xD

    ReplyDelete

once upon a time

ich meno je Norah a Coccinelle
ich revírom sú YA knihy
zabudla som, ako to ide ďalej

Categories

Archives