Týždenné meme usporiadava Judith.

VTIPNÝ MOMENT 
-z knihy Obchodník so smrťou od Hugha Laurieho-

-vyberala Norah-

„Pán Lang, “ ozval sa nakoniec, „viete vôbec, kde ste?“ Našpúlil pery do nacvičeného výrazu.
„Samozrejme, že viem, pán O'Neal. Som v miestnosti C188.“
„Ste na ministerstve obrany.“
„Hmm. To znie pekne. Máte tu nejaké stoličky?“

ROMANTICKÝ MOMENT
-z knihy Divergencia od Veronicy Roth-
-vyberala Norah-

„Strach ťa neochromí, ale nabudí. Videl som to. Je to fascinujúce.“  Pustí mi bradu, ale stále sa ma dotýka, rukou mi zľahka prechádza po sánke, po krku.  „Občas...občas zažúžim vidieť to ešte raz. Chcem sa na teba dívať, keď žiješ naplno.“
Položím mu ruky okolo pása. Nepamätám sa, že by som sa to rozhodla urobiť. No nevládzem sa ani odtiahnuť. Pritisnem sa mu k hrudi a pevne objímem, prstami mu kĺžem po svaloch na chrbte.
Za okamih mi jednu ruku položí na kríže a pritiahne si ma bližšie, druhou ma pohladí po vlasoch. Znovu sa cítim maličká, ale tentoraz ma to nedesí. Už sa ho nebojím.

SILNÝ MOMENT
-z knihy Obchodník so smrťou od Hugha Laurieho-
-vyberala Norah-

„Môžem byť čímkoľvek, ale rozhodne nie som nájomný vrah.“
„Dlhodobé skúsenosti v tejto oblasti, pane, ma priviedli k názoru, pane, že nikto uričite nie je vrah, až kým sa ním nestane. Je to ako s majiteľmi psov. Môj pes by nikoho nepohrýzol, hovorievajú. Až jedného dňa sa pristihnú, ako hovoria až doteraz to nikdy neurobil. Tým mám na mysli, že nikto nemôže poznať nikoho dokonale. Nikoho, ani žiadneho psa. Nemôže ho poznať naozaj.“

Vo svete, kde žije Maddy, sú anjeli obrovským hitom. Zaplavujú televízne obrazovky, obálky časopisov, billboardy, sú tvárami úspešných reklám a kampaní. A keď začínajú ľudia uctievať anjelov, vyčísľuje sa i hodnota ľudského života...

Scott Speer je režisér videoklipov. Režisér. Videoklipov. A chodí s Ashley Tisdale. To je tá ružová z High School Musical (áno, uvedomujem si, že spomenutím High School Musical, dokonca nejasnej znalosti postáv tento blog práve prišiel o všetku serióznosť, ktorú by kedy mohol získať). Nečudujte sa mi, že som od tejto knihy nič svetoborné nečakala. Napriek pochybnostiam, s ktorými som sa vrhala do čítania, mi však obočie vylietalo vyššie a vyššie... pretože Scott Speer je buď prekvapivo nadaný spisovateľ, ktorý zakotvil pri nesprávnej profesii, alebo je multitalentovaný, alebo mu tú knihu skrátka napísal niekto iný.

Pôsobenie v Hollywoode mu však pri tejto knihe bolo obrovskou výhodou. Totižto - v Immortal City sú anjeli obrovskou senzáciou. Celebrity známe po celom svete, ktorým sú venované noviny a televízne kanály, rozoberajúce veci typu "kto sa objavil na včerajšej párty", "kto s kým" a tak ďalej a tak ďalej, a práve tým, že Speerovi je to predsa len o niečo bližšie, než "bežnému smrteľníkovi", získala kniha na autenticite - práve táto enormná sláva anjelov nebola dielom niekoho, kto len háda, ako taký život asi môže vyzerať, no skutočná a uveriteľná.

Na druhú stranu, ľahko by sa z toho mohlo stať niečo, čo na knihách  neznášam - akási sebestrednosť, presvedčenie, že anjelmi je posadnutý celý svet. Tomu sa Immortal City vyvarovalo takisto. Už len samotný fakt, že všetka mánia ide akosi mimo Maddy, skôr nezaujatej leskom anjelského sveta, dodáva knihe punc hodnovernosti.

Na svoju počiatočnú skepsu som teda veľmi rýchlo zabudla a netrvalo mi dlho, kým som sa do knihy úplne zahĺbila, je skutočne chytľavejšia, než by som bola čakala. A ešte niečo - nikdy by som nepovedala, že túto knihu písal chlap. Až príliš... poznal svoje postavy. Hoci, Jackson bol skôr výnimka. Od začiatku som nevedela, čo si o ňom mám myslieť. Bol taký... nijaký. Jeho slová, reakcie mi neprezrádzali nič o tom, aký je. Skôr jedna z tých postáv, ktoré spravia to, čo sa od nich očakáva, aby pekne zapĺňali stránky príbehu, no nakoniec o nich neviete nič povedať. Neskôr sa už síce ako-tak sformoval, no chvíľu som z neho mala naozaj nepríjemný pocit.

A keď sa nakoniec Maddy a Jackson stretli... nuž, viete si predstaviť. Niektoré veci sa skutočne dali predvídať už od úplného začiatku a čo sa týkalo romantickej zápletky, na mňa bola príliš sladká, nikoho neprekvapila a scény sa príliš podobali na to, o čom som už nespočetne veľakrát čítala v iných knihách. Svetlým momentom však bolo to, že dej dopredu neťahali len oni dvaja. To, že sa pod osudovou láskou Maddy a Jacksa (no prosím) črtalo niečo temnejšie a nebezpečnejšie, sa postaralo o môj pretrvávajúci záujem. A chvalabohu, konečne sa niekto pri písaní knihy o anjeloch aspoň trochu držal Biblie a nepísal hlúposti. Reflektory a blesky fotoaparátov síce so starozákonnou verziou anjelov veľa spoločné nemajú, no v Immortal City boli omnoho bližšie tej klasickej verzie o anjeloch, než v iných anjelských knihách, s ktorými som sa doteraz stretla, hoci ich veľa nebolo. Keď jedna z postáv schytila do rúk Bibliu a začala hľadať priamo v nej, mala som chuť plesať. (A keď sa J. spýtal M., či si s ním nechce zalietať, mala som chuť vyskočiť z okna a zúfalo vykríknuť, kde sú strážni anjeli teraz.)

Ako som sa prelúskavala stredom, môj záujem sa držal kdesi v norme a koniec ma... sklamal i potešil zároveň. Sklamal, pretože som od vyriešenia kriminálnej zápletky očakávala viac. Autor síce splnil svoj zámer - vinníkom ma absolútne prekvapil. No hneď, ako opadlo prekvapenie, nahradilo ho mierne sklamanie, ktoré však nemôžem detailnejšie popísať bez toho, aby som prezradila kľúčové momenty v knihe, no pripadalo mi to mierne... pritiahnuté za vlasy. Možno by som to nevnímala tak negatívne, keby bola táto časť príbehu rozvedená viac a podrobnejšie.

Posledných pár strán to však pre mňa vylepšilo, pozitívne ma prekvapili a nedočkavo naladili na pokračovanie. Navyše, ak sú fámy pravdivé, myšlienky Immortal City sa už chytili tvorcovia seriálov ako napríklad The Vampire Diaries či Gossip Girl (čo osobne vítam omnoho viac, než by som vítala filmové spracovanie), preto môžeme hádam očakávať anjelov i na "malom plátne" .

Hodnotenie:

Anotácia:

Život môžeme žiť len raz. Roky, mesiace, týždne, dni... Presnejšie – sedem dní v týždni. Niekedy máme dojem, že sú navlas rovnaké. Študentka Samantha Kingstonová však naozaj prežije rovnaký deň sedemkrát. Je nútená prehodnotiť každý krok, ktorý v ten deň spravila, každé slovo, ktoré vyslovila, každú myšlienku, ktorá jej prišla na um.

Spočiatku - bolo to úplne na samom začiatku knihy - ma napadla myšlienka, že táto kniha ma nebude baviť. Viete, nemám príliš rada tie hlavné hrdinky, ktoré sa správajú ako namyslené hviezdy, mysliac si, že okolo nich rotuje celá Zem. Také fakt nemusím. Myslím, že práve kvôli tomuto faktu som knihu brala s rezervou a začiatkom som sa len ťažko prekusávala.

Kedy sa mi kniha začala skutočne, nehorázne páčiť? Musím sa priznať, že to bolo niekde po prvých sto stranách (áno, som divná), no potom už bolo knihu ťažké pustiť z ruky.
Štýl Lauren Oliver je... iný. Bola som o tom oboznámená pred tým, ako som sa do knihy pustila, preto som akoby zámerne vyhľadávala tie veci, ktoré budú iné. Nuž, áno, musím priznať, jej spôsob akým všetko opisovala ma naozaj dostával. Mám rada prečačkané epitetá, ktoré mi uviaznu v hlave a ku ktorým sa môžem stále vracať.

Na knihe ma najviac nadchli dve veci. Po prvé, Sam. Milujem knihy, v ktorých sa hlavná postava, alebo ktorákoľvek iná, mení, pretvára, formuje, stáva sa z nej iná osoba – zväčša lepšia. Napriek tomu, že Sam prežívala úplne obyčajný deň, som si užívala každú situáciu, každý moment. A to je druhá vec, ktorá sa mi hrozne páčila. Maličkosti, ktoré dotvárali dej. Tie veci, ktoré Sam mala rada, úplne obyčajné veci, ktoré prežíva každý z nás, no berieme ich ako samozrejmosť a nepozastavujeme sa nad nimi. Všetky tie úplne normálne veci, ktoré vám otvárali cestu k lepšej uveriteľnosti knihy, neboli prehnané ani nepôsobili rušivo. Sam však nemá na výber a ako je napísané v anotácii, musí prehodnotiť všetko čo urobila a urobiť to znovu, možno inak, možno lepšie, možno sa tomu vyhnúť.

Zhrnuté a podčiarknuté – kniha bola lahôdka, prinúti vás zamyslieť sa, nad sebou, nad životom, nad smrťou a nad všetkým, čím si v živote prechádza každý z nás. Jediné, čo mi na knihe miestami vadilo, bol trochu kostrbatý preklad, no len zo začiatku a možno to mal na svedomí spomínaný Laurenin štýl, kým som si naň zvykla. V každom prípade mi to nepokazilo zážitok a knihu som si naozaj užila.

Hodnotenie:

Týždenné meme usporiadava Judith.

VTIPNÝ MOMENT

-z knihy Divergencia od Veronicy Roth-
-vyberala Norah-

Pálim znovu a znovu a znovu, ale žiadna strela sa tam ani nepriblíži
„Zo štastistického hľadiska,“ uškrnie sa chalan z Informovanosti vedľa mňa, volá sa Will, „si ten terč už mala minimálne raz trafiť, aspoň čírou náhodou.“ Má strapaté blond vlasy a ryhu medzi obočím.
„Asi hej,“ poviem bezvýrazne.„Jasné,“ trvá na svojom. „Zdá sa, že porušuješ prírodné zákony.“

ROMANTICKÝ MOMENT
-z knihy Výnimočná od Kristin Cashore-
-vyberala Coccinelle-
Z tých mojich romantických momentov sa pomaly stávajú skôr dojímavé momenty, ale v knihe to bolo také krásne! A kto ju čítal, tak mi určite prisvedčí :)
A vtom si uvedomila, že sa rozplače. Dlho zadržiavala dych a nepozerala sa naňho. „Myslím, že si pár hodín pospím,“ povedala.
„Dobre.“ Odpovedal. „Pospi si trochu, láska moja.“
Priala si, aby jeho hlas nebol taký nežný a pokojný. Zabalila sa do prikrývok a ľahla si k ohňu chrbtom k Poovi. Prikázala si zaspať. Cez špičku nosa jej pretiekla slza a stiekla dole k uchu, ale ona si prikazovala zaspať.
Zaspala.

SILNÝ MOMENT
-z knihy Kým dopadnem od Lauren Oliver-
-vyberala Norah-
Možno si môžete dovoliť čakať. Možno pre vás nejaké zajtra existuje. Možno pre vás existujú tisícky zajtrajškov alebo tri tísícky alebo desaťtisíc zajtrajškov, tak veľa času, že sa v ňom môžete kúpať, váľať sa v ňom, nechať ho prekĺzavať pomedzi prsty ako mince. Tak veľa času, že ho môžete premárniť.
Ale pre niektorých z nás je len dnes. Nevieme...

Darkova akadémia nie je obyčajná škola. Cassie Bellová je sirota, no práve jej sa podarilo získať štipendium na tejto elitnej škole. Aké zlovestné tajomstvá ukrývajú bohatí a krásni Vyvolení, spolok študentov, ktorí fakticky riadia školu? Kto je tajomný cudzinec, ktorý sa v noci potuluje po chodbách? A čo sa skutočne stalo pred rokom, keď tu za záhadných okolností zomrela študentka? Vedieť málo je nebezpečné, no vedieť príliš môže zabiť.

Tak neskutočne milujem tie malé paperbackové fragmentovské knižky s krásnymi obálkami! Radosť ich držať v ruke, a ešte väčšia čítať ich. Ak v sebe skrývajú i pútavý príbeh, je to priam dokonalá kombinácia.
No popravde som po prečítaní tej anotácie tak optimistická nebola. Nie je to síce do neba volajúce klišé, no originalitou to tiež nezaváňa. Tak som sa do čítania pustila s očakávaním podpriemernej, možno mierne priemernej knihy... nuž, bola som dosť prekvapená. Polovicu knihy som strávila tým, že som sa pokúšala nájsť nejaké chyby, ktoré by ma v mojom predsudku utvrdila, no Gabriella Poole mala iný plán a prvý diel jej Darkovej akadémie ma chytil viac, než by som čakala!
Darkova akadémia vzbudzuje dojem prepychovej školy, za štúdium na ktorej si musíte skutočne veľa zacvakať. Nachádza sa v srdci Paríža, po stenách sú povešané originály umeleckých diel... pre Cassie s jej minulosťou je priam sen dostať sa na školu, ako je táto. Človek by preto očakával, že bude ako štipendistka veľa študovať, no ona chce hneď pri prvej príležitosti vyriešiť všetky, i tie najmenšie tajomstvá, ktoré svojim pozorným zrakom spozoruje. Rozumiem, že čitateľ chce odpovede, ale Cassie bola niekedy až príliš horlivá.

V istom zmysle to však svoj efekt malo - keďže Cassie stále niekde sliedila a pátrala, v podstate ste ani nemali šancu sa nudiť. Jedna z výhod tejto knihy - číta sa ako sama. Dej ani postavy nie sú veľmi zložité, no jednoduché a milé, rýchlo vás zaujmú a vzbudia vo vás záujem, možno dokonca starosť o ich osud, ktorá nestihne opadnúť, kým knihu nedočítate, keďže sa plynie až prekvapivo dynamicky, a rovnako nezaostáva ani paranormálny faktor, ktorý svoje chápadlá naplno rozvinie až v druhej časti knihy. Ak už podľa ničoho iného, minimálne podľa tých červených očí na obálke však môžete tušiť, že v knihe sa bude odohrávať niečo nekalé.

A kniha by nebola knihou, keby sa v nej nevyskytoval nejaký sexi svalnatý mužský hrdina, usilujúci sa získať si priazeň hlavnej hrdinky. A nech nie je nuda, pridajme rovno aj druhého, pre zmenu umučeného a vetrom osudu ošľahaného, ktoré má svoje tajuplné dôvody, prečo s Cassie byť nemôže. Ako čerešničku na torte si to doplňme o poriadnu dávku mierne desivej schizofrénie, a Akadémia temna je na svete!

Nech už to znie akokoľvek, mne sa tá kniha páčila. Užila som si odhaľovanie klbka záhad, v ktorom je Darkova akadémia zahalená, čakala som na ďalšie nové zistenia a síce som na zadok od autorkiných výmyslov nepadla (hoci... viem si predstaviť i takú reakciu), nezostala som ani nepríjemne prekvapená. Možno by som síce bola radšej, keby sa viac držala toho "skutočného sveta" a do nadprirodzena nezachádzala, no to je každého osobná vec a nemyslím, že by mi to radosť z čítania akokoľvek pokazilo. Spolkom vyvolených začala Gabriella Poole lepšiu a nákazlivejšiu sériu, než by som od nej na prvý pohľad bola čakala, a myslím si, že žiadneho fanúšika tejto literatúry nesklame a nájde si veľa nadšených priaznivcov i na slovenskom trhu.

Hodnotenie:

Meme, ktoré organizuje Sue

-vezmete si knihu, ktorú práve čítate

- aj ked ju nebudete mať dočítanú v meme napíšete, ktorú postavu ste si zatiaľ obľúbili a prečo.

Autor: Scott Speer

Názov: Immortal City (Immortal City #1)

Postava: Maddy

Prečo? No... je to hlavná postava. Tak trochu sa očakáva, že hlavná postava bude jednou z tých, ktoré ma na knihe zaujmú najviac, ak to pravdaže nie sú hrdinky pribrzdeného popr. až šialene nedospelého typu (aký som prednedávnom objavila v Zlodejke duší), ktoré ma viac iritujú. Našťastie, Maddy je jedna z tých pragmatických a osamotených hrdiniek, usilovná ako včelička, školské učivo má v malíčku až po prvý ročník na výške a nič, z čoho sú preč všetky jej kamarátky, sa jej netýka. Keď sa nad tým tak zamyslím, v podstate je presný opak Evie z vyššie spomenutej Zlodejky duší. A čo vám poviem - je celkom zlé. Nie je také zlé čítať o dievčati, ktoré nie je celé preč, keď zbadá v dave kúsok ucha svojej lásky (môže to znieť absurdne, no bývalý detektív a policajný konzultant Adrian Monk raz usvedčil vraha podľa jeho ucha!) a chvíľu sa tvári odmietavo, kým ich oboch nepremôže vzájomná vášeň. Come on, všetci vieme, ako to nakoniec dopadne. Hoci tam som sa ešte v knihe nedostala. Pochybujem, že som ďaleko od pravdy.

No čo som chcela pôvodne povedať, že Maddy je milé a poctivé dievča a tvorí príjemný sprievod príbehom. Tak. To bola reprezentatívna veta.

Trochu oneskorene, keďže som najprv chcela počkať, až mi kamarátka vráti Divergenciu, nech si to odfotím všetko pokope... hoci toho popravde až tak veľa na fotenie nie je. Síce som bola spočiatku nadšená z toho, že mi do mojej pôvabnej poličky, z ktorej mi už knihy takmer vypadávajú, pribudli až tri (!) nové exempláre, ako som si tak pozerala iné MCH, zistila som, že patrím šedý priemer... :D Z kníh sa však neteším o nič menej.

Všetky tri v nerovnomernom, ak vôbec nejakom, rozostupe na matraci, ktorý bol akosi najvhodnejšie miesto na ich odfotenie... Vášeň od Lauren Kate, z ktorej som za tie dva týždne, čo ju mám doma, prečítala asi dve strany, no prekvapivo ma to zaujalo, čo som, prihliadnuc k predošlým dvom dielom, vážne nečakala... mám v pláne na ňu napísať recenziu, no ešte predtým si chcem spraviť re-reading Pádu a Súženia a k tomu sa akosi neviem dokopať... som však čím ďalej, tým bližšie!

Potom, už spomínaná Divergencia. Tú som si tuším kúpila ako úplne prvú, niekedy na začiatku apríla. Ak sa poriadne prehrabete na blogu, nájdete aj recenziu, no pre istotu to dodám aj sem - bola skvelá. Už sa mi o ňu ľudia trhajú :D Tá si veľa času na poličke neužije.

A nakoniec, tramtadadá, Súboj lásky od mladej slovenskej autorky Dominiky Spodniakovej. A keďže som nemohla odolať, a musela som spraviť aj takú tú fotku kde je to všetko na kope:

Odo mňa na tento mesiac všetko! Pevne verím, že budem mať o čom písať i v máji, a zatiaľ to našťastie vyzerá, že áno :)